Návrat z popola vojny a zrady

Jún 1945. Domov do Berlína sa vracia zranená a zjazvená Nelly, ktorá prežila Osvienčim. Spoločnosť jej robí Lene, kamarátka z predvojnových čias a dnes zamestnankyňa Židovskej agentúry. Nelly sa ešte úplne nezotavila po operácii tváre, ale napriek Leniným varovaniam sa vydáva hľadať svojho manžela Johnnyho, životnú lásku, ktorý ju odmietol opustiť a dlho ju chránil pred nacistickým prenasledovaním. Nellyina rodina zahynula počas holokaustu.

 

Johnny je presvedčený, že neprežila ani jeho manželka. Keď ho Nelly konečne nájde, Johnny vidí len ženu, ktorá ho znepokojuje svojou podobou s Nelly a odmieta uveriť, že ide skutočne o jeho manželku. Avšak v nádeji, že tak získa dedičstvo jej rodiny, jej navrhne, aby na seba vzala identitu jeho zosnulej ženy. Nelly súhlasí a ujíma sa úlohy samej seba. Chce svoj niekdajší život späť. A tiež chce zistiť, či ju Johnny zradil.

 

Sugestívny film nemeckého režiséra Christiana Petzolda odkazuje ku klasickým filmom noir a jeho napätie postupne graduje prostredníctvom strhujúceho výkonu Niny Hoss. Záverečná scéna, v ktorej sa všetko podstatné vybaví bez slov počas milostnej piesne Speak Low, patrí k tým najlepším v európskom filme poslednej dekády. Film si od fanúšikov rýchlo získal prezývku „nemecké Vertigo“. Tá síce nie je úplne presná, určité hitchcockovské momenty v príbehu Židovky, ktorá sa po vojne vracia z Osvienčimu do Berlína, však nájdete. Navyše zápletka vychádza z francúzskej knihy Návrat z popola od Huberta Monteilheta, ktorou sa inšpirovalo práve aj Vertigo. 

 

Petzold si do svojej artovejšej, vizuálne vycibrenej, ticho podmanivej variácie na film noir pozval Ronalda Zehrfelda, ktorého poznal už z drámy Barbara, a samozrejme aj femme fatale svojej filmovej kariéry Ninu Hoss. Tá tu predvádza dokonale presný výkon, ktorý nevypovedá len o jednej žene, ale o nemožnom návrate vojnových obetí k svojim minulým životom všeobecne. 

 

Johnny zase reprezentuje obyčajných Nemcov, ktorí po vojne nechceli spoznať jej obete, aby tak nemuseli skúmať vlastnú vinu na ich utrpení. Film sa stal právom miláčikom kritiky.

 

Nelly tvrdí: „Predsa sa nemôžem vrátiť z Osvienčimu v topánočkách z Paríža a červených šatách.“ A Johnny jej chladne odpovie: „Ale môžeš. Inak ťa ľudia nespoznajú. Nikto sa na teba ani nepozrie.“ Tí, čo holokaust prežili, spomínali, že sa prechádzali po nemeckých uliciach ako prízraky, pretože sa na nich nikto ani nepozrel. Ale na Nelly sa ľudia majú pozerať. Každý má povedať: „Vrátila sa.“ Tak si všetci budú môcť zároveň vydýchnuť: „Nič sa nestalo. My sme neurobili nič zle.“ Nelly si to postupne uvedomuje, stále ale chce, aby ju Johnny zase dal dokopy, psychicky i fyzicky. Hoci vie, že jej „rekonštrukcia“ bude v očiach ostatných znamenať, že sa jej strašný zážitok z koncentračného tábora zmaže.

 

Majstrovská dráma, ktorá na intímnom príbehu jedného manželského páru dokáže povedať mnohé o ťažobe viny a o ťažkom návrate obetí, ktoré radšej nikto nechcel poznať.

Viac nájdete v tabletovom magazínu, ktorý je dostupný pre iOS a Android, alebo pre PC.