Henry: Portrét masového vraha
Foto Cinemax
O vrahoch sa často súdi, že sú buď bez emócií, alebo naopak zvrátene emotívni. Ako je to naozaj a v čom sa líši „obyčajný“ vrah od masového?
Čiastočnou odpoveďou môže byť vynikajúci, ale aj poriadne drsný film Henry: Portrét masového vraha. Film je inšpirovaný skutočnou osobnosťou Henryho Lee Lucasa, ktorý bol odsúdený za vraždy jedenástich ľudí. Počas procesu sa striedavo priznával k stovkám vrážd, aby ich neskôr zase popieral. Filmový „Henry“ je stelesnením zla, brutality, bezcitnosti, proste diabol v ľudskom tele. Veľmi presne (niekedy až príliš presne) je v tomto filme zachytený portrét človeka, ktorý si toto pomenovanie vlastne ani nezaslúži.
Henry je zvláštny film, možno sa na neho pozerať z dvoch uhlov – buď ako na film, ktorý sa polodokumentárnou formou snaží priblížiť desivý príbeh ľudského netvora, alebo ako na veľmi dobrý psychologický horor. Ideálne bude, keď si spojíte oboje dohromady, no väčšinou Henry delí divákov práve na dva tábory. Stále však ide o film, na ktorý len tak nezabudnete, a to nielen zásluhou drsne otvorených scén násilia, ale hlavne kvôli tomu, že budete neustále uvažovať nad tým, ako sa pre niekoho môže zabíjanie stať vlastne akousi rutinnou činnosťou, ktorá ho vytrháva z nudy.
Henry: Vždy je to rovnaké a vždy je to niečím iné
Henry bol natočený už v zime 1985–86 chicagským režisérom Johnom McNaughtonom a išlo o nezávislý, nízkorozpočtový projekt za 125 tisíc dolárov. Nikto síce nečakal, že by sa z neho ihneď stal kasový trhák, ale trvalo celé tri roky, kým si našiel svojich divákov, z festivalov sa dostal do kín a všimli si ho tiež americkí kritici.
Hrôza bez príkras
Na rozdiel od typických slasher hororov, ktoré boli obľúbené v 90. rokoch minulého storočia, tu úplne absentuje akýkoľvek humor, náznak vtipu, proste akékoľvek odľahčenie. Tomu zodpovedá aj prostredie a lokácie. Film sa nakrúcal v šedivých uliciach Chicaga predovšetkým za sychravých nocí a v temných uličkách okrajových štvrtí. Mráz po chrbte vám bude behať proste absolútne zo všetkého. A najviac z Michaela Rookera, ktorý si zahral rolu Henryho. Otisa, ďalšieho vyšinutého chlapíka, ktorý sa k Henrymu pridáva skôr kvôli fascinácii jeho osobou než kvôli túžbe vraždiť, rovnako výborne stvárnil Tom Towles. Dohromady tvoria tandem brutálnych vrahov, ktorí svoje obete týrajú s rovnakým zaujatím a nadšením, ako keby stáli v továrni pri montážnom páse. Je to rutina, tak čo... Treťou výraznou postavou je potom Otisova sestra, ktorú si zahrala Tracy Arnold. Tá je Henrymu niečím podobná, ale rozhodne nepôsobí tak chladne. Nie je do Henryho priamo zamilovaná, na rozdiel od svojho brata, ale úplne ju fascinuje Henryho minulosť. Predovšetkým fakt, že zabil svoju vlastnú matku.
Táto podivná trojica tyranizuje obyvateľov mesta, predovšetkým nič netušiacich cudzincov, ktorí len prechádzajú a netušia, že ďalej už sa nikdy nedostanú...
Hoci je film inšpirovaný príbehom reálneho vraha, stále sa jedná o čistú fikciu. Hlavne, keď onen skutočný Henry vlastne nikdy svoj pravdivý príbeh nikomu neopísal a jeho prípad je stále plný veľkých otáznikov.
Henry: Portrét masového vraha
Réžia John McNaughton
Scénár John McNaughton, Richard Fire
Obsadenie Mary Demas, Michael Rooker, Anne Bartoletti, Elizabeth Kaden, Ted Kaden, Denise Sullivan, Anita Ores
Dĺžka 83 min.
Rok 1986