Filmová recenzia – Švédsky kopec (inteligentnej) srandy

Chytrý, vtipný a až mrazivo výstižný: Ruben Östlund natočil film, ktorý ašpiruje na udalosť roka, divácky navyše úplne univerzálny. Volá sa Trojuholník smútku a bude vám z neho všetko, len nie smutno.

Švédsky režisér je už niekoľko rokov považovaný za miláčika artového publika, pútavou novinkou však mieri od vyhraneného k masovému. O fajnšmekrov sa pritom nepripravuje – Trojuholník smútku uspokojí rovným dielom hľadačov posolstva i nezáväznej zábavy.

Príznačné pre celkový tvar sú už jeho prvé minúty odohrávajúce sa na castingu mužských modelov. Polonahí chlapci predvádzajú rôzne druhy pózovania (čím luxusnejšia značka, tým urputnejší výraz) a celé je to súčasne bohapustá zábava aj trefná metafora sveta, ktorý chce byť za každú cenu korektný a rovnostársky. Trojuholník smútku má tri odlišne ladené dejstvá. V prvom ústredný pár, influencerka Yaya (Charlbi Dean) s priateľom Carlom (Harris Dickinson), rozohráva presnú etudu na tému „Kto zaplatí drahú večeru.“ Druhé nám prostredníctvom panoptika pasažierov luxusnej jachty naservíruje nielen dokonalé podobenstvo spoločnosti, ale aj jeden z najextrémnejších diváckych zážitkov v podobe prevracanej  večere, kde padajú zábrany aj masky. Tretie potom predstavuje variáciu na survivalové reality show, kde vzťahy definujú úplne iné veci ako zlaté rolexky a platinové kreditky.

To, čo by v rukách menej nadaného tvorcu vyznelo ako vyšumelé klišé, dokázal Östlund vďaka svojmu nespútanému ostrovtipu a omračujúcej režisérskej istote podať ako výsostnú a originálnu zábavu. Jeho novinku definujú nielen a priori „veľké scény“ (spomínaná kapitánska večera s roztomilým Woodym Harrelsonom ako absolútny vrchol filmu a možno aj kinematografie niekoľkých posledných rokov), ale aj zdanlivo nedôležité drobnôstky, ktoré však často trefne odpovedia to, na čo by inde padli metre dialógov. Krásky pózujúce pre svoje instaúčty. Luxusné hotelové izby, v ktorých je toľko vypínačov na svetlo, že radšej zostanete po tme. Sizyfovské leštenie zapršaných okien, pred ktorými svorne vracajú marxisti, kapitalisti a demokrati. Östlund má toľko čo povedať – a vám sa na to bude skvele pozerať.

Previous Next

Trojuholník smútku

Hodnotenie FDB 55 % | Hodnotenie redakce