Filmová recenzia – Skončíte v lochu, pán učiteľ

Profesora plného ideálov obviní jedna zo študentiek parížskej školy z obťažovania, hoci je to homosexuál a nikdy sa jej ani slovom nedotkol. „Nerob vlny,“ počuje pedagóg od svojho nadriadeného, keď sa rozhodne brániť. Nerob vlny, film, ktorý si svoj názov vypožičal od hnutia rozhnevaných francúzskych učiteľov, vzbudil pri premiére kontroverzie. Vraj znevažuje postavenie obetí. Lenže kto je tu vlastne obeť?

„Zapisujem všetko, čo povieš. Pre políciu. Je to nápad mojej matky, hovorí, že skončíš v lochu s úchylmi a že ťa tiež znásilnia.“ Ako sa mohol mladý, zapálený a všetkými obľúbený učiteľ dostať do situácie, keď s ním jeho študenti hovoria s dešpektom a bez akýchkoľvek zábran? Čo na to školský systém? Rodina, kolegovia? Spoločnosť? A čo to urobí s ním, s jeho životom, presvedčením a snami?

Veľkým bonusom filmu Teddyho Lussi-Modesta je, že to všetko opisuje veľmi komplexne, výstižne a hlavne pôsobivo. Prepad, ktorý Julien v presvedčivom podaní Françoisa Civila zažíva, má hĺbky a paradoxy, ktoré ho robia veľmi uveriteľným.

Nie je divu, Lussi-Modeste totiž opisuje niečo, čo sa stalo priamo jemu osobne. Keď vyučoval na strednej škole parížskeho predmestia Aubervilliers, jedna z jeho študentiek ho obvinila zo sexuálneho obťažovania, a hoci rovnako ako Julien nič nespravil, škola od neho dala ruky preč a brat dotyčnej sa mu vyhrážal fyzickou likvidáciou. Veci sa vymkli kontrole a on mohol len premýšľať prečo: nakoľko išlo o vinu systému a nakoľko k tomu prispel sám svojimi ušľachtilými, no v praxi nepoužiteľnými postojmi.

„Chcel som byť učiteľ, ktorý definuje budúcnosť svojich žiakov. Ktorý im otočí život o sto osemdesiat stupňov a oni naňho budú spomínať, tak ako ja na toho svojho,“ bráni sa Julien, idealista, ktorý do poslednej chvíle verí v silu pravdy a v správnosť svojich vlastných, okolitým svetom spochybňovaných učiteľských metód. Je viac ako príznačné, že jeho pád začal už v momente, keď svojich študentov pozval po vyučovaní na kebab. Vraj aby ich lepšie spoznal – ich, deti z problémovej štvrte, z rodín, kde nikoho nikto spoznávať nechce a kde budúcnosť nikoho nezaujíma, pretože sa v prvom rade musí prežiť prítomnosť.

Osobnú drámu na podobnú tému pôsobivo riešil už cenami ovenčený Hon Thomasa Vinterberga z roku 2012. Nerob vlny však funguje viac ako sonda do prostredia, ktoré je na jednu stranu veľmi špecifické, na druhú verne zrkadlí celospoločenské dianie. Pripomína, že veci nebývajú čiernobiele a že aj tie najlepšie úmysly môžu viesť do pekla, ak sa presadzujú za každú cenu. Pri záverečnom Julienovom tanci vás bude zvláštne mraziť a to je ten najlepší dôkaz, že ste sa nepozerali zbytočne.

Nerob vlny

Hodnotenie redakce