Dokonalé dni

„Svet je taký, aký ho vidíme vlastnými očami a srdcom,“ hovorí svojím, zatiaľ posledným, filmom režisér Wim Wenders.

Krásne bolestný príbeh o upratovačovi verejných záchodov, ktorý nachádza tichú radosť vo svete okolo seba. Každý deň je rovnaký. Hirajama (Kódži Jakušo), málovravný 60ročný muž, sa vo svojom sparťanskom byte pravidelne prebúdza do svetla pred úsvitom. Natiahne si montérky, vezme si plechovku kávy a vydá sa vo svojej dodávke usilovne upratovať verejné toalety v Tokiu.

Je to osamelý život. Pokiaľ si ho verejnosť všimne, považuje ho z veľkej časti za nepríjemnosť. Väčšinou ho ale nevidí. On sám ale vníma, čo iní ľudia nie. To, po čom každý podvedome túžime, zastaviť sa, počúvať prírodu, vidieť všetky veci a ľudí ako dôležitých a mať radosť z maličkostí. Pre Hirajamu sú jeho záchody architektonickými skvostami. Takisto miluje aj hudbu zo 60. a 70. rokov, ktorú počúva na starých magnetofónových páskach, alebo to, že život okolo fotí na analógový fotoaparát. Režisér a Kódži Jakušo tu dokázali sprostredkovať mimoriadne bohatý vnútorný život jedinca, ktorý žije na dolnej priečke sociálneho rebríčka.

Dokonalé dni