Filmová recenzia – Leto pre dvoch

Je to ten typ filmu, ktorého silu si plne uvedomíte až vo chvíli, keď sa skončí. Hlava plná otázok, na ktoré vám dal aj nedal odpoveď, v srdci pocit, že ste sa stali svedkom niečoho veľkého, len to ešte neviete plne uchopiť. Aftersun zaobchádza s divákom tak trochu podvratne, ale za zlé mu to mať nebudete.

O debute Charlotte Wellsovej hovoril filmový svet od minuloročnej premiéry v Cannes až do tohtoročných Oscarov, kde získal nomináciu jeho hlavný mužský protagonista Paul Mescal. Treba povedať, že oprávnene: film, ktorý popiera potrebu príbehu, zásadne nikomu nič nevysvetľuje a z drám uznáva len tie nehmatateľné, s hereckými výkonmi logicky stojí a padá. Mescalovi úspešne sekunduje zázrak, ktorý vzišiel z konkurzu, kde bolo osem stoviek mien, Francesca Corio, ktorej prirodzený prejav odzbrojuje.

Vzťah, ktorý sa tým dvom podarilo pred kamerou nadviazať, má kúzlo, uveriteľnosť aj hĺbku. On ako príliš mladý otec, taký, čo je viac kamarát ako otec, ktorý ani po jedenástich rokoch nevie, ako na „vec“, ale poctivo, až dojemne sa snaží. Ona ako milujúca dcéra, na krehkom rozhraní veku, keď už sa necíti byť dieťaťom, ale hrubý a presexualizovaný svet dospievajúcich ju ešte trochu desí. On na prvý pohľad zábavný a atraktívny, na druhý (alebo skôr na tretí) komplikovaný a nepriehľadný, s tajomstvom. Ona citlivá a nevinná, súčasne však nadpriemerne vnímavá a tušiaca.

Dvojica, ktorú mnohí majú za súrodencov, trávi svoju (poslednú?) dovolenku v obligátnom prímorskom letovisku, kde nerobí nič iné, ako že sa snaží zabíjať čas spôsobom pre prímorské letovisko typickým. Väčšinu času sledujeme, ako spolu tárajú (a mlčia). Okrem toho šantia, plávajú, tancujú, spievajú, uťahujú si z ostatných dovolenkárov, sem-tam si s niektorým z nich zahrajú biliard či vodné pólo, ale inak sú tu hlavne sami pre seba.

Na diváka odchovaného hollywoodskymi bijákmi to môže pôsobiť ako jedno veľké nudné NIČ a popravde, niekedy to NIČ naozaj je – keby sme však pod povrchom nevnímali obrovské a (ako sa ukáže, oprávnené) napätie. Vtieravý pocit, že keď nie hneď, tak najneskôr v ďalšej minúte nutne niekto niečo strašné urobí alebo zažije.

Nenaplnený zostane len zdanlivo. Aftersun sa divákovi prihovára medzi riadkami, v subtílnych, sotva postrehnuteľných náznakoch, ale kto sa naň naladí, rozhodne neodíde sklamaný.

Previous Next

Aftersun

Hodnotenie redakce