Zúfalý milovník Matouš Ruml sa trápi kvôli láske. V komédii od Karla Janáka mu pomôže 10 pravidiel filmového otca Miroslava Donutila.
Keby mali Snowboarďáci alebo Rafťáci počas Ro(c)ku podvraťákov k ruke takého tatka ako je Miroslav Donutil v novej českej tínedžerskej komédii od Karla Janáka, mohli by si ušetriť kopu trápnych problémov a baliť baby ako na bežiacom páse. Donutil totiž
hrá úspešného vydavateľa knižných „manuálov“, ktoré radia, ako nedostupnú vytúženú nalákať do náručia. 10 pravidel jak sbalit holku ale nie je pre neho. Postihnutým je jeho vlastný syn. Typický mladý mimoň Marek je študentom astrofyziky, potrpí si na hviezdy aj horoskopy a žije vo vlastnom vesmíre. Kým ho beznádejne neočaruje pôvabná kráska s francúzskym pôvodom, slovenským prízvukom a všetkými ďalšími neodolateľnými vnadami.
Osudová desiatka
Režisér Karel Janák sa 10 pravidlami jak sbalit holku vrátil k štýlu tínedžerských komédií, ktoré ho preslávili už takmer pred desiatimi rokmi. Rozdiel je, že namiesto pubertálneho objavovania sexu ide tentoraz o vysokoškolákov. Marek, ktorého hrá Matouš Ruml alias Lexa z úspešného sitcomu Comeback, je mladý génius, ktorý v dámskej prítomnosti trúsi nezmyselné rečičky o neblahom pôsobení Jupitera a vôbec stráca všetky svoje schopnosti. Pokiaľ ich vlastne niekedy mal. Je na tom vlastne tak trochu podobne, ako chalani z Teórie veľkého tresku – až na to, že jeho strasti (a vytúžené slasti) majú typicky českú povahu.
Kráska v podaní Kristíny Svarinskej pochádza z rodiny vysoko postaveného diplomata, nakupuje v luxusných obchodoch, narodeniny oslavuje ohňostrojom a v pätách má vytrvalého nápadníka v slizkej podobe Jakuba Prachařa. Na prvý pohľad sa preto zdá nedobytná. Lenže keby to tak bolo naozaj, namiesto romantickej komédie by sme museli pretrpieť psychologickú drámu. Českých 10 pravidel jak sbalit holku je však do tuzemských reálií zasadenou prerábkou pôvodného talianskeho filmu z roku 2012.
Funguje to
10 pravidel jak sbalit holku znamenalo pre Janáka veľký návrat do kín. V roku 2009 sa síce na strieborné plátna dostal jeho rodinný film Ať žijí rytíři!, ale išlo „len“ o celovečernú verziu sedemdielneho televízneho seriálu. Od premiéry Rafťákov v roku 2006 sa Janák venoval tvorbe pre televíznu obrazovku v čele s rozprávkou O dvanástich mesiačikoch. Priznáva, že pravidlá balenia pre neho majú aj osobný význam, pretože kvôli filmu sám prečítal niekoľko knižiek, aby vedel, s čím má tú česť. Pôvodne bol síce skeptický, ale zistil, že sa v nich dajú nájsť múdre veci aj rady, čo naopak určite nerobiť. Je zástancom názoru, že keď záujem zostáva jednostranný, musí sa nejako naštartovať – a že je hlavne všetko treba robiť srdcom.