Nicolas Cage

Nicolas, pôvodným menom Nicholas Kim Coppola, má nemeckých a talianskych predkov a narodil sa do rodiny, ktorá vo svete umenia nie je rozhodne neznáma – otec, August Floyd Coppola, vyučoval literatúru, a čo bolo hlavné, mal brata, režiséra Francisa Forda Coppolu. Matka, Joy Vogelsang, sa venovala choreografii a tancu. Lenže ani v jednom obore nepatrila k tomu najlepšiemu, čo jej spôsobovalo, alebo vyvolávalo depresie. Tie ju zase často privádzali na lôžka nemocníc, takže doma moc nepobudla, až sa nakoniec manželia rozhodli, že spolužitie v roku 1976 ukončia. Nicolas má dvoch bratov. Christopher sa venuje réžii a Marco je známy predovšetkým ako hlas newyorského rozhlasu.

Nicolas pôvodne nechcel o herectve ani počuť, videl sa vo svojom otcovi a zdalo sa, že bude smerovať skôr k literatúre. Potom však prišiel zlom: náhodou narazil na film Na východ od raja a Jamesa Deana v ňom. Od tých čias bolo jasno – jedine herectvo. Vyštudoval American Conservatory Theatre a išiel k divadlu. Aj keď sa pre svet filmu rozhodol zmeniť si meno (nechcel ťažiť z jeho slávy), predsa len vo filmových začiatkoch nepohrdol pomocou strýka, ktorý ho obsadil do filmu Rumble Fish (1983). Potom však prišiel rok 1987 a zásadná premena. Zlodeja, ktorý už kradnúť nechce, ale z túžby po dieťati ešte naposledy predsa len privolí ku krádeži a s manželkou ukradne jedno z pätorčiat, bravúrne stvárnil v crazy komédii Joela Coena Zmätky v Arizone (1987).

Ešte úspešnejšia, divácky i kriticky, bola ale ťažká romantika Pod vplyvom splnu (1987), kde si zahral (spolu s Cher) pekára Ronnyho, ktorý prišiel o ruku. Film očaril divákov aj kritikov a hlavným hrdinom priniesol Oscary a Cageovi poznanie, ktoré sa ale potvrdilo až neskôr: kritici ma v láske mať nebudú. To sa naplno prejavilo, keď nechala Akadémia úplne bokom fantastický film a neskutočný Cageov výkon Lynchovom filme Divokosť v srdci (1990). Táto maličkosť však Cageovi vadiť nemusela, pretože týmito filmami sa v povedomí najmä režisérovi usadil ako jeden z najväčších talentov svojej generácie. Cage bol potom nasadzovaný v smutnosmiešnych romancách, ale nakoniec sa presadil tým, čo ho zdobí dodnes: schopnosťou v akejkoľvek postave objaviť obrovskú duchovnú i duševnú hĺbku a dať jej ľudský rozmer, ktorý sa nedá zaškatuľkovať len nálepkami čierna a biela. Jeho úloha ožrana prichádzajúceho do Vegas upiť sa očarila celý svet a tentoraz nenechala ani kritikov v pokoji a za film Zanechať Las Vegas (1995) získal Oscara.

Tento úspech mu otvoril cestu k miliónovým filmom, tým najlepším hereckým kolegom a najmä – urobil z neho herca, ktorý dokáže zduchovnieť aj inak nie práve psychologicky vykreslených hrdinov akčných filmov, čo sa prejavilo aj v Skale (1996), kde si zahral so Seanom Connerym. Odvtedy sú to desiatky akčných filmov, do ktorých je obsadzovaný aj pre jednu svoju vlastnosť, pre ktorú ho režiséri zbožňujú, ale kolegovia neznášajú: nikdy nechoďte na Nicolasa s hotovým scenárom, improvizácia je pre neho vždy základom zžívania sa s akoukoľvek postavou.