Meryl Streep

Meryl Streep sa na kariéru umelkyne pripravovala cieľavedome a od útlej mladosti. Je to jedna z tých herečiek, ktoré neťažia len zo svojej krásy a prirodzeného talentu, ale zúročujú vo svojom herectve aj tvrdú drinu a odborné vzdelanie. Na univerzite v Yale vyštudovala odbor dráma, a dodnes je členkou uznávaného newyorského Public Theatre.

Vo svojich dramatických úlohách bývala obsadzovaná v hrách významných dramatikov svojej doby, ako boli Tennessee Williams, alebo Arthur Miller, ale nebránila sa ani tradičným kúskom. Za výkon v Millerovej hre Spomienka na dva pondelky získala v roku 1976 prestížnu divadelnú cenu Tony pre najlepšiu herečku. Ostatne úspech sprevádzal jej kariéru od samotného začiatku, a dnes je, vďaka 17 nomináciám na Oscara (tri z nich boli úspešné) najúspešnejšou herečkou v tomto smere.

Jej prvú nomináciu, za film Lovec jeleňov (1978), však sprevádzala osobná tragédia: John Cazele, v tom čase jej milenec, s ktorým sa stretla práve pri natáčaní tohto filmu, náhle a predčasne zahynul a Meryl sa tak plne oddala svojmu povolaniu, v ktorom videla jediný útek pred realitou nesmiernej bolesti a smútku. A hollywoodsky svet sa jej odmenil – hneď v ďalšom roku dostala Oscara za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za film Kramerová verzus Kramer (1979), kde sa pred kamerami stretla s Dustinom Hoffmanom. Nebála sa ale ani posmešných komediálnych úloh, a tak spolupracovala aj s Woodym Allenom, konkrétne vo filme Manhattan (1979).

Za úlohu Nemky, ktorá v období 2. svetovej vojny bojuje s osudom manželky Žida a ešte navyše umelca, získala cenu Emmy a seriál s názvom Holocaust (1978) sa stal sledovanou udalosťou, a to po celom svete. Okrem veľkých dramatických charakterových hrdiniek vie Meryl Streep zahrať s bravúrou aj komediálne úlohy a často práve jej výkon dokázal z bizarných a často tuctových scenárov urobiť úspešný film. Ako príklad môže poslúžiť tvrdá manažérka Mirandy vo filme Diabol nosí Pradu (2006).

O jej všestrannosti svedčí aj fakt, že sa zúčastnila množstva animovaných projektov, kde prepožičala svoj hlas najrôznejším typom postáv a „zahovorila“ si aj v kultovom animáku Simpsonovci (1989).

Ak máme pripomenúť aspoň niektoré základné úlohy, bude to výpočet vždy nutne výberový, pripomíname teda len úlohu ženy dôstojníka vo filme Francúzova milenka (1981, nominácia na Oscara) a najmä potom titulnú postavu desivej psychologickej vojnovej drámy Sophiina voľba (1982). Ďalší zoznam je bohatý, ide o filmy ako Silkwood (1983), Spomienky z Afriky (1985), kde stvárnila v jednom z najromantickejších filmov všetkých čias osobnosť spisovateľky Karen Blixenovej. V tomto filme sa stretla s Robertom Redfordom a vyskúšala si, aké to je hrať pod takým slávnym režisérom, akým bol Sydney Pollack. Ďalší úspech znamenala úloha Helen vo filme Zlá zelina (1987), až po koniec storočia, kedy bola po dvanásty krát nominovaná na Oscara za úlohu vo filme Hudba môjho srdca (1999). K nezabudnuteľným hereckým stretnutiam potom patrí brilantný herecký dvojhlas, ktorý predviedla s Clintom Eastwoodom v Madisonských mostoch (1995).

Oproti skvelým hereckým výkonom pôsobí, v porovnaní s inými celebritami, jej súkromný život fádne: žije dlhé roky v spokojnom manželstve so sochárom Donom Gummerom (* 1946), s ktorým má štyri deti. Dve z nich – Mamie (* 1983) a Grace (* 1986) – sa tiež pokúšajú presadiť na poli herectva. To, čím Streepová oslňuje, pravdepodobne vychádza z jej umeleckého a hereckého kréda: Som zvedavá, aké to bude, byť vami.