Pelíšky

Filmová komédia vznikla na motívy knihy Petra Šabacha a réžie sa ujal Jan Hřebejk. Okamžite po uvedení do kín v roku 1999 sa z filmu stala senzácia. Príbeh, ktorý sa odohráva v období zimy 1967 až leta 1968, totiž oslovil mnoho generácií. Niet sa teda čomu diviť, že získal aj prestížnu českú filmovú cenu, Českého leva, hneď v troch kategóriách. Z Pelíškov sa veľmi rýchlo stala stálica českej kinematografie.

Dej zasadený do pohnutej doby konca šesťdesiatych rokov sleduje osudy niekoľkých domácností, ktoré sú previazané buď príbuzenskými vzťahmi, alebo tými susedskými. Michal Šebek (Michael Beran), dospievajúci puberťák, v podstate rozpráva, čo sa vtedy dialo u neho doma aj v okolí. Stretáva sa s celou škálou rôznych ľudí - od vlastného otca (Miroslav Donutil), vojaka a zarytého komunistu, cez suseda Krausa (Jiří Kodet), bývalého vojaka a naopak zarytého odporcu komunizmu, cez klasického straníckeho kádra a učiteľa Sašu Mašláňa (Jaroslav Dušek), až po svojich spolužiakov, kamarátov a tiež „máničky“, ako bol Elien (Ondřej Brousek). Na pozadí všetkých komických situácií, rôznych rodinných stretnutí či prvej lásky sa ukazuje vtedajší svet so svojimi krásami, ale aj ohavnosťami.

Tri generácie – najstaršia pamätajúca si vojnu, dospievajúca túžiaca po slobode a po naplnení ideálov a najmladšia, deti školopovinné, ktoré jednoducho len chcú objavovať a spoznávať svet – sú ale aj tak nakoniec bez výnimky zasiahnuté a ovplyvnené augustom 1968, ktorý zmení ich doterajšie životy od základov.

Najrôznejšie hlášky aj scény poznajú nielen skalní fanúšikovia naspamäť. Pelíšky sa dostali pod kožu niekoľkým generáciám, a tak nikoho, kto ich videl, nenachytáte, že by nepoznal rozdiel medzi knedlíkmi a nokmi. Rovnako tak iste bude vedieť, ako sa pije vodka v Rusku a že Gagarin mal trochu nečakaného brata, vlasatú máničku. Pelíšky sú horkosladkou komédiou o živote vo veľmi neistej dobe, rozprávané však veľmi láskavou poetikou a s humorom, ktorý dokáže byť odzbrojujúci.