Na samotě u lesa

Česká filmová klasika z dielne osvedčenej dvojice Svěrák – Smoljak, ktorej sa ako režisér ujal Jiří Menzel, sa stala bezmála počas štyroch desaťročí kultovou záležitosťou. Kto by nepoznal dedka Komárka, ako meteorologického klasika s hláškou: „Chčije a chčije“. Kto by si robil starosti s blchami u psov, veď to sú blchy psie, tie na človeka nejdú. Jednoducho na českom vidieku je ale krásne.

Manželia Oldřich (Zdeněk Svěrák) a Věra (Daniela Kolářová) Lavičkovci sa rozhodnú, že si nájdu svoju malú víkendovú oázu pokoja mimo Prahu niekde v peknej chalúpke. Známi im odporučí chalupu na samote pri lese, ktorá by potrebovala opraviť, ale je v krásnom mieste a za dobrý peniaz. Má to však jeden háčik, jej majiteľ, pán Komárek (Josef Kemr), je stále živý a zdravý, a hoci stále tvrdí, že na jar už nezaseje, kravku predá a odsťahuje sa za synom na Slovensko, k odchodu sa až tak nemá a chalupu Pražanom hneď tak nepredá. Oldřich a deti sú však nadšení, preto si prenajmú aspoň jednu miestnosť na leto, aby si všetko riadne vyskúšali. Čakajú ich kúzelné prázdniny s dedom, ktorý je svojráznym dedinským samorastom a ktorý im zakrátko, aj keď si to príliš nechcú priznať, prirastie k srdcu.

Film Na samotě u lesa v tom najlepšom slova zmysle v českej kultúre zľudovel. Často sa o ňom hovorí ako o komédii, pretože Svěrák so Smoljakom zúročili svoje chalupárske skúsenosti a s typicky cimermanovskou iróniou si uťahujú z meštiakov, ktorí za normalizácie húfne utekali z miest za zdravším a pokojnejším životom. Film však neponúka len vtipné scénky a repliky, ktoré dnes pozná snáď každý, je to tiež dojímavý príbeh o aproximácii úplne odlišných ľudí. Veď kto by si nezamiloval idylickú krajinu, chalupu pod lesom a nezabudnuteľného Jozefa Kemra v úlohe deda Komárka, ako počúva popoludní s kotlom kávy rozprávky z rádia.