Krstný otec

Jeden z najvýraznejších a určite najúspešnejších filmov vychádzajúcich z poetiky tzv. Nového Hollywoodu. V čase, keď v Spojených štátoch kvôli výraznému vzostupu vplyvu televízie hľadajú filmoví tvorcovia spôsoby, ako upútať divákovu pozornosť a vrátiť ho späť do kinosál, sa spoločnosť Paramount rozhodla zveriť svoj najvýznamnejší projekt do rúk mladého a vtedy málo známeho režiséra Francisa Forda Coppolu.

Ten si navyše k spolupráci vybral hercov, ktorí ani náhodou nespĺňali predstavy producentov. A napriek tomu sa zrodil kultový film, ku ktorému sa neustále, aj po štyridsiatich rokoch, vracajú generácie divákov.

Zápletka nás zavedie do rokov 1945-1955, kedy v Spojených štátoch silnie význam a vplyv organizovaného zločinu v jeho talianskej, mafiánskej podobe. Na veľkej ploche plnej realistických obrazov násilia, vydierania, prostitúcie vyrastá obraz talianskeho mafiánskeho rodu Corleonovcov, ktorý postupne ovláda svoje teritórium a využíva k tomu dve veci: jednak násilie, vydieranie, zastrašovanie v najrôznejších podobách, všetko pod heslom náš blahobyt svätí prostriedky. A potom dôraz na rodinné súručenstvo. Preto je príbeh koncentrovaný okolo zakladateľa rodu, dona Vita Corleoneho, ktorého geniálne stvárnil Marlon Brando. Jeho presvedčivosť bola taká veľká, že upútala aj porotu a za herecký mužský výkon v hlavnej úlohe mu udelili Oscara.

Ale aj tu Brando potvrdil svoju povesť rebela a problémového človeka – cenu odmietol prevziať. Hlavnému bossovi, krstnému otcovi, zdatne sekunduje jeho najmladší syn Michael (Al Pacino). Príbeh čerpá svoju pútavosť predovšetkým z rešpektovania rozsiahleho rovnomenného románu Maria Puza, čo sa prejavilo nielen v uhrančivej atmosfére mafiánskeho sveta, ale aj v tom, že autor scenára spolupracujúci na ňom aj s Mariom Puzom, Francis Ford Coporla, bol tiež ocenený Oscarom. Skutočnosť, že ide o jedinečné predstavenie so silným odkazom zamýšľajúcim sa nad podobou americkej spoločnosti po konci 2. svetovej vojny a úlohou organizovaného zločinu v nej stvrdil aj tretí Oscar, za najlepší film.

K úspechu filmu iste prispel aj fakt, s akou starostlivosťou vyberal režisér aj obsadenie vedľajších postáv: najstaršieho Corleonovho syna, výbušného Sonnyho hral James Caan, prostredného z rodu Corleonovcov, zbabelého Freda John Cazale. Úlohy Corleonových sluhov a gangstrov nižšej úrovne potom zahrali s rovnakou presvedčivosťou herci menej známi, avšak veľmi dobre vybraní pokiaľ ide o ich fyziologické typy (napr. Richard Castellano ako Clemenza, Al Lettieri hrajúci Sollozza). Aj ženské úlohy zviedli na plátno budúce veľké mená Hollywoodu: Michaelovu milenku Kay Adamsovú, trpiacu tým, že nemá taliansky pôvod, stvárnila budúca kráska Woodyho Allena Diane Keaton, Corleonovu dcéru Connie zase Talia Shire, ktorá sa neskôr stala slávnou Stalloneho partnerkou v Rockym.

Skrátka: dramatický, na detailnom rozkrytí mechanizmu organizovaného zločinu založený film, nemôže nechať nikoho chladným ani dnes, keď už sa môžu jednotlivé zábery a efekty javiť ako staromódne.