MS klubov: Futbalové MS klubov na Eurosporte

Cesta Realu za svetovým titulom však nebude ľahká. Podľa papierových predpokladov bude jeho najväčším súperom argentínsky klub San Lorenzo, ktorého najznámejším fanúšikom je Jorge Mario Bergoglio. Že to meno nikomu nič nehovorí? Keď bol v minulom roku zvolený pápežom, prijal meno František. A čuduj sa svete. Tento rok vyhralo San Lorenzo prvýkrát v histórii Pohár osloboditeľov. Samozrejme, je to len náhoda… A keď San Lorenzo vyhrá aj klubové majstrovstvá sveta?  

Predchodcom MS klubov bol Interkontinentálny pohár. Tradične sa v ňom stretávali víťazi európskeho Pohára majstrov európskych krajín a juhoamerického Pohára osloboditeľov. Prvý ročník sa hral v roku 1960 a víťazom sa stal práve Real Madrid, ktorého hviezdy Puskás, Di Stefano a Gento rozstrieľali uruguajský Peñarol. Juhoamerické tímy brávali Interkontinentálny pohár prestížnejšie, zápasy v Južnej Amerike mávali silne vyhecovanú atmosféru, ktorá sa niekedy zvrhla aj na brutálne scény na ihrisku aj mimo neho, predovšetkým v roku 1969 v zápase medzi AC Miláno a Estudiantes de La Plata. Interkontinentálny pohár sa hrával najprv tradičným systémom doma–

–vonku, od roku 1980 sa hralo jediné stretnutie na neutrálnej pôde v Japonsku, zvyčajne v Tokiu.

 

Rozvoj futbalu vo svete v posledných desaťročiach doviedol FIFA k zámeru rozšíriť boj o svetové klubové prvenstvo aj na ďalšie kontinenty. A v januári 2000 sa v Brazílii konali prvé Majstrovstvá sveta vo futbale klubov. K víťazom šampionátov jednotlivých kontinentov priradila vtedy FIFA ešte Real Madrid ako víťaza Interkontinentálneho pohára a Corinthians ako majstra brazílske ligy. Osem tímov bolo rozdelených do dvoch skupín, do finále postúpili ich víťazi, brazílske celky Corinthians a Vasco da Gama, za ktorý hral aj slávny Romário (dvoma gólmi vyradil v skupine aj Manchester United). Prvým oficiálnym majstrom sveta sa ale stal klub zo Sao Paula Corinthians po penaltovom rozstreli. Druhýkrát sa MS klubov hralo až v roku 2005, od tej doby už pravidelne každý rok. Systém sa oproti prvému ročníku zmenil, hrá sa vyraďovacím spôsobom, najsilnejšie tímy z Európy a Južnej Ameriky však vstupujú až do semifinále. Až štvrtý ročník prvýkrát vyhral európsky klub – v roku 2007 AC Miláno zmietlo Bocu Juniors. Odvtedy triumfujú európske tímy pravidelne s jedinou výnimkou – v roku 2012 odišla porazená Chelsea v zápase s Corinthians. MS klubov má za sebou desať ročníkov a štyrikrát slávili triumf brazílske kluby, dvakrát talianske a španielske (oba Barcelona), po jednom víťazovi majú anglická a nemecká liga. Iba dvaja z celkových dvadsiatich finalistov nepochádzajú z oboch futbalovo najsilnejších kontinentov – dvakrát sa do finále dostali africké tímy. V roku 2010 cez Internacional Porto Alegre tím Mazembe z Demokratickej republiky Kongo a vlani domáci Raja Casablanca, ktorá vyradila brazílske Atlético Mineiro s Ronaldinhom.

 

Druhý rok po sebe hostí MS Maroko a do prestížnej súťaže sa tak vďaka usporiadateľstvu dostáva na divokú kartu aj domáci šampión Moghreb Tetuán. A minuloročná účasť tímu Raja Casablanca ukázala, že s búrlivou podporou marockých fanúšikov to môže byť úspešná cesta. Maročania po nadšenom výkone porazili mexického aj brazílskeho favorita a prehrali až vo finále s Bayernom. Domáci tím má ale sťaženú pozíciu, zatiaľ čo Realu Madrid alebo San Lorenzu stačí k triumfu na MS vyhrať iba dva zápasy, teda semifinále a finále, domáci šampión by potreboval štyri výhry, najprv zohrá ešte kvalifikáciu o postup do štvrťfinále.