Liga majstrov: Veľkolepé zavŕšenie futbalovej sezóny

Liga majstrov je niečo úplne iné, než národné súťaže. Na klubovej úrovni sa jedná o najprestížnejšiu udalosť, zápasy Ligy majstrov vypredávajú štadióny po celej Európe a tvoria perfektné porovnanie medzi európskymi ligovými súťažami. Medzi najväčších favoritov v posledných rokoch patria tímy z Nemecka, Španielska a Anglicka, tento rok sa ďaleko dostal aj taliansky Juventus Turín. Prehliadka najlepších futbalistov sveta prináša veľa krásnych gólov a množstvo dojemných príbehov.

 

Spomeňme na 17. mája 2006, famózne hrajúci Arsenal s hviezdnym útočníkom Thierrym Henrym sa dostane do finále bez jediného inkasovaného gólu vo vyraďovacích súbojoch a nadšene sľubuje výhru proti FC Barcelone. Londýnsky celok musel hrať od 18. minúty v desiatich, keď sa nechal vylúčiť brankár Jens Lehman, napriek tomu sa zásluhou kanoniera Henryho dostal v prvej polovici do vedenia. Kataláncom sa podarilo vyrovnať na Stade de France v 76. minúte. Keď sa trafil Samuel Eto‘o, ukončil tak 995 minút dlhú sériu Arsenalu bez inkasovaného gólu. Kľúčovým mužom finále sa ale stal niekto iný. V sedemdesiatejprvej minúte sa na ihrisko dostal krajný obranca Juliano Belletti, keď sa potom desať minút nato trafil z pravej strany vápna do brány, dal sa do plaču. Svojimi slovami príliš veľa gólov ako obranca nedával, takže ani nevedel, ako by mal taký gól poriadne osláviť. Barcelona jeho zásluhou získala najcennejšiu európsku trofej a Belletti sa spolu so svojimi spoluhráčmi zapísal do histórie futbalu.

 

Najfantastickejší obrat z ríše snov sa však udial ešte o pár rokov skôr. Bayern Mníchov viedol na začiatku nastaveného času nad Manchestrom United 1:0, napriek tomu zápas v priebehu troch hororových minút stratil. Keď štvrtý rozhodca zdvihol nad hlavu svetelnú tabuľu s číslom tri, vedeli Fergusonovi chlapci, že nemajú na čo čakať a bezhlavo sa vrhli do útoku. Center obrancu Garyho Nevillea bol odvrátený na rohový kop, ktorý za chrbát legendárneho gólmana Olivera Kahna nasmeroval Sheringam. O dve minúty neskôr prichádza ďalší rohový kop Červených diablov, Sammy Kuffour neustráži na zadnej tyči číhajúceho Solskjaera, ktorý dokonáva obrat. Bavorský veľkoklub mal už ruky na pohári, nakoniec však odišiel porazený.

 

Vlaňajší ročník ovládli španielske tímy, keď sa vo štvrťfinále objavili hneď tri. FC Barcelona však nestačila na Atlético Madrid, ktoré sa nakoniec dostalo až do finále proti mestskému rivalovi – Realu Madrid. Pritom to nebolo prvýkrát, čo sa vo finále Ligy majstrov proti sebe postavili celky, hrajúce rovnakú súťaž. V roku 2013 porazil FC Bayern Borussiu Dortmund, o päť rokov skôr Manchester United Chelsea, a určite si spomenieme aj na duel AC Miláno s Juventusom z roku 2003.

 

Podobný obrat ako Manchesteru sa podaril aj Realu v minulom ročníku. Atlético dlho viedlo zásluhou Godína, v tretej nastavenej minúte však zápas do predĺženia dostal Ramos. Nastavenú polhodinku potom celkom opanoval tlačiaci Real, ktorý stihol streliť ešte ďalšie tri góly.

 

Večná sláva, tá vraj čaká toho, kto Ligu majstrov ovládne. Poďme sa ale pozrieť na najväčšie hviezdy, ktoré na trofej pre víťaza nikdy nedosiahli. Holandský útočník Robin van Persie bol najbližšie v spomínanom finále medzi Arsenalom a Barcelonou, Brazílčan Ronaldo prešiel Realom, Barcelonou, AC aj Interom Miláno, napriek tomu ušatý pohár nad hlavu nezdvihol. Rovnako tak sa nepošťastilo Zlatanovi Ibrahimovičovi, Cescovi Fabregasovi, ani legendárnemu Patrickovi Vieirovi.

 

Historicky najlepšieho strelca Raula Gonzáleza prekonal hviezdny Lionel Messi, keď v novembri minulého roka strelil rozdielový sedemdesiatydruhý gól. Najviac gólov za jeden zápas Ligy majstrov sa potom podarilo streliť aj Messimu, konkrétne päť. Päť gólov ale nastrieľal aj David Lafata v drese party 

v kvalifikačnej fáze proti Levandii Tallinn.

 

Desať titulov má na svojom konte Real Madrid, sedemkrát sa radovalo z výhry AC Miláno, päťkrát Bayern Mníchov a Liverpool.

 

Olympijský štadión v Berlíne bol otvorený už v roku 1936. Do dnešnej podoby bol prestavaný v roku 2004 pre Majstrovstvá sveta vo futbale o dva roky neskôr a počas roka hostí domáce zápasy Herthy Berlín a tímu Berlin Thunder, hrajúceho americký futbal. Maximálna kapacita je 74 228 miest. Štadión okrem iného hostil v roku 2009 Majstrovstvá sveta v atletike.