KHL: Päť najžiarivejších hviezd

V určitých aspektoch má ruská kontinentálna liga ešte rezervy. Dala by sa spochybniť organizačná disciplína i finančná politika, ale na poli rýdzo herných kvalít je KHL dosť hore. Hokej sa hrá na prevažne ruských štadiónoch dostatočne kvalitný a nie je to obyčajná náhoda. V KHL sa pohybuje rad veľkých hviezd, ktoré v minulosti mnoho dokázali a stále majú čo ponúknuť. A kto je tento rok absolútna špička?

 

V lete roku 2012 bolo na prestupovom trhu KHL rušno a zrejme najväčší úlovok ohlásili z moskovských vôd. Činili sa lovci CSKA. Treba podotknúť, že už bolo načase. Červená mašina s hviezdou v znaku sa v KHL pohybovala, ako to len povedať slušne, bez patričnej razancie. Spásnym hrdinom sa stal Alexander Radulov, ktorý uťal špekulácie o návrate do NHL podpisom štvorročnej zmluvy. Dvojnásobný majster sveta dostal jasnú úlohu, zvýšiť klubu produktivitu. CSKA góly nutne potrebovalo a Radulov ich vie ponúknuť. V Ufe aj Nashville málokedy klesol pod dvadsať gólov za sezónu a šesťdesiatbodovú hranicu prekonával s rutinným pokojom. V Moskve si cenili ofenzívny prísľub na bezmála 10 miliónov dolárov. Od jeho príchodu išla výkonnosť CSKA strmo nahor.

 

Svoju superstar majú aj za Uralom. Jeho meno síce nezdobí ochranná známka NHL, ale je to až prekvapujúce. Máloktorý útočník si drží takú produktivitu tak dlho ako on. Jeho čísla sa pravidelne pohybujú na hodnotách NHL s tým rozdielom, že v KHL sa hrá o tridsať zápasov menej. Keď sa pozriete na jedno jeho striedanie, na púhy fragment presilovky, na to, ako si kope pri rozcvičke do lopty pred halou, prestanete chápať, ako môže byť taký nenápadný. Z čisto hokejového hľadiska pred nami stojí muž, ktorého kvality sú fenomenálne, ale tieň Malkina, Ovečkina či Kovaľčuka nikdy neprestúpil. Sergej Valerjevič Mozjakin bol od malička celkom nenápadný, mimo ľad sa nijako výrazne neprejavoval a sústredil sa na hru. Od prvých krokov svojej profesionálnej kariéry preukazoval neskutočný talent. Je možno tou najväčšou hviezdou, aj keď o tom kdekto nevie.

 

Od chvíle, keď do KHL vstúpil helsinský Jokerit, bolo nad slnko jasné, že jednou z najvýraznejších hviezd ligy sa stane nejaký Fín. A nech sa na mňa Niclas Hagman s Juhamati Aaltonenom nehnevá, tou najvýraznejšou fínskou star je Niko Kapanen. Tridsaťsedemročný rodák z Hammenliny nikdy nebol strelcom, z jeho 177 centimetrov výšky tiež práve nejde strach, neudivuje ani zbierkou superšportov či kokaínovými výstrelkami. Niko Kapanen je srdciar. Útočník s excelentným prehľadom v hre, ktorý neváha makať dozadu a pripravovať góly pre ostatných. Jeho kariérny výpočet hovorí za všetko. Dvakrát získal Gagarinov pohár, v roku 2011 titul majstra sveta, v talianskom Turíne olympijské striebro a v roku 2009 sa stal najlepším strelcom MS. Takmer päťstovku zápasov stihol v NHL. V týchto dosť možno ťahá s kapitánskym céčkom na hrudi Jokerit do historicky prvého finále KHL, však k tomuto tvrdeniu sa zrejme ešte radi vyjadria Radulov s Kovaľčukom.

 

Práve Iľja Kovaľčuk nemôže v našom zozname chýbať. Správy o tom, že Iľja po výluke nebalí kufre do Jersey, ale zostáva „doma“, šokovali celý svet. Ani fantastický kontrakt na 100 miliónov dolárov za 15 sezón nepresvedčil tridsaťdvaročného rodáka z Kalininu, aby zotrval v zámorí. Pravdou je, že v Petrohrade nemajú práve hlboko do vrecka a preplatiť Kovaľčuka nebol problém, hovorilo sa veľa aj o túžbe hviezdneho útočníka vrátiť sa do vlasti z osobných a rodinných dôvodov. Nech je to ako chce, Iľja rozhodne finančne nestráda, svojich 10 miliónov za rok má, navyše ich daní celkom iste podľa sympatickejšieho kľúča a KHL dostala hviezdu prvej veľkosti. Chvíľku to trvalo a sen sa stal realitou. V roku 2014 konečne SKA dokráčalo k prvému titulu v KHL vo svojej histórii.

 

Neboli by sme vlastenci hrdí na kvalitu českého hokeja, keby sme medzi hviezdy nenominovali niekoho, kto bez problémov vysloví strč prst skrz krk. Tradičnou baštou českých hokejistov v KHL je Omsk. Ak sa spýtate ktoréhokoľvek zamestnanca miestnej rafinérky cestou na obed na Česko, vypáli od boku mená ako Jágr, Patera, Procházka, Klepiš, a keby ste ho nezastavili, ani ten obed nestihne. Český hokej tu majú v láske. Ako hovoria miestni s obľubou: „Jágr, to je legenda, na ktorú u nás nikdy nezabudneme.“ Hokejisti dokonca nie sú jedinou českou stopou v Omsku, vyhlásená je tu reštaurácia U Švejka, kde vám s chuťou podajú české pivo i jedlo a dokonca si tu s personálom po česky pohovoríte. Najnovším prírastkom do omskej českej rodiny je Martin Erat. Jeden z najrýchlejších korčuliarov, ktorého kedy v Nashville mali, odohral v NHL cez deväť stoviek zápasov. Teraz robí radosť fanúšikom sibírskeho Omsku. Hviezd je v KHL mnoho, sú tu mená ako Kostytsin, Cheechoo, Zaripov a ďalšie, ale povedali sme päť, tak päť.