Býčie rodeo: Najdrsnejší šport na blate

Ide o prekliatych osem sekúnd. Presne tak dlho sa musí jazdec udržať na býkovi po tom, čo ho vypustia do arény. Býk má okolo hrudi obviazaný popruh, ktorého sa jazdec počas jazdy musí držať len jednou rukou. Býk má pritom okolo slabín ešte jeden popruh, ktorý ho znervózňuje a núti zbavovať sa bremena. To je jeden z dôvodov, prečo so sebou zviera po otvorení koterca tak hádže. Prakticky každá jazda končí pádom a nie každý jazdec sa na chrbte zmietajúceho sa samca udrží tých povinných osem sekúnd. A kto vyhráva? Paradoxne ide o podobný systém ako pri krasokorčuľovaní. Na konci každej jazdy rozhodca ohodnotí ako jazdca, tak aj býka bodmi. Človek i zviera môžu dostať od 0 do päťdesiatich bodov. Zatiaľ čo v prípade človeka ide hlavne o jeho štýl, prevedenie a estetický dojem, býk dostáva body za vek, hmotnosť a pohyblivosť. Následne sa obe čísla spočítajú a vznikne bodové hodnotenie pre celú jazdu (od 0 do 100).  

 

V dnešnej pretechnizovanej dobe nám býčie rodeo pripadá extrémne nebezpečné a zároveň pre Stredoeurópana vlastne ako akási stredoveká zábava. Nesmierne populárny šport sa zrodil z kratochvíle skutočných honcov dobytka čiže kovbojov. Tí medzi sebou začali súťažiť, kto vie lepšie nahnať stádo do húfu. Táto činnosť totiž bola súčasťou každodennej rutiny, zvieratá sa museli naháňať do stáda, aby sa mohli značkovať. Úplne prvé rodeo, kde prizerajúci museli zaplatiť vstupné, sa konalo už v roku 1888 v arizonskom Proscotte. V roku 1997 sa dvadsať vizionárskych kovbojov rozhodlo, že z tradičnej americkej zábavy urobia profesionálny šport. Každý vložil do začiatku 1000 dolárov. Ich počiatočná investícia sa premenila po rokoch na milióny. Na profesionálne býčie rodeo čiže PBR ročne zavíta vyše 1,5 milióna návštevníkov.  

 

A čo zvieratá, ide tiež o celebrity? Pýtali ste sa niekedy, či býky musia spĺňať nejaké limity? Kto ich vyberá? Či niekto nemôže dostať dobrého a iný zase divokého? Asociácia profesionálnych jazdcov na býkoch čiže PBR (Professional Bull Riders, Inc.) si vyberá z ponuky sedemdesiatky chovateľov dobytka z celých Spojených štátov. Priemerne pritom jeden „veľkodobytkár“ vlastní medzi dvadsiatimi až dvesto býkmi.

 

PBR má extrémne prísne podmienky pre výber súťažných zvierat. Hodnotí jednak ich veľkosť, a na druhej strane ich momentálnu formu. V organizácii dokonca existuje funkcia, ktorá sa volá riaditeľ výberu dobytka – tým je momentálne Cody Lambert. Ten prechádza Ameriku krížom krážom a vlastnoručne si vyberá zvieratá pre rodea Built Ford Tough Series. Na každých „pretekoch“ sa pod jazdcami predvádzajú býky z najmenej pätnástich rôznych chovov. Každý chovateľ potom na jedno rodeo poskytne približne sedem až osem kusov dobytka. Býky sú na miesto rodea privezené 24 hodín pred začiatkom podujatia. Musia sa totiž aklimatizovať, oddýchnuť si a pred pretekmi nesmú byť dehydrované či hladovať.

 

Pri býčích zápasoch v minulosti nesmeli chýbať klauni, ktorí odvádzali pozornosť od jazdca, po tom, čo spadol. Svojím nápadným oblečením a líčením lákali pozornosť rozzúreného býka, tak, aby mohol hlavný hrdina utiecť z arény. Dnes sa v Amerike o bezpečnosť „riderov“ starajú tzv. pickup men, klaun napriek tomu nechýba. Volá sa Flint Rasmussen a jeho hlavnou prednosťou je umenie komédie. Bývalý učiteľ a otec dvoch dcér je nezameniteľnou súčasťou celého býčieho športu. V každom meste si kúpi noviny, naštuduje si miestny kolorit a lokálne udalosti potom majstrovsky zakomponuje do svojho večerného predstavenia. Niečo podobné robí na začiatku svojho programu aj Jan Kraus.