Bojkot na olympiáde v Moskve

Aj keď teraz čelíme nepríjemnostiam spojeným s radom obmedzení v boji proti koronavírusu, nesmieme klesať na mysli. S ohľadom na celosvetovo pozastavené alebo úplne zrušené akcie vám teraz otvoríme historické okienko do športových podujatí, ktoré boli podobne narušené najrôznejšími náhlymi udalosťami. Ukráťte si čas pri čakaní na obnovené športové podujatia s nami. V prvom článku sa dozviete o bojkote olympijských hier v Moskve.

Pred štyridsiatimi rokmi americký prezident Jimmy Carter prvýkrát verejne prezentoval návrh presunúť alebo zrušiť Letné olympijské hry v Moskve 1980. Reagoval tak na inváziu sovietskych vojsk do Afganistanu v roku 1979. Americký bojkot vyvolal reakciu v podobe neúčasti krajín sovietskeho bloku na hrách v Los Angeles, čo výrazne ovplyvnilo aj československých športovcov. 

Oficiálna žiadosť USA o preloženie moskovských hier bola zamietnutá, a pretože Sovietsky zväz vojakov z Afganistanu neodvolal, zrodila sa myšlienka bojkotu. „Informoval som olympijskú komisiu, že kvôli sovietskej invázii do Afganistanu, odporúčam neposlať americký tím do Moskvy,“ povedal Jimmy Carter. 

V Moskve nakoniec nesúťažilo okrem Spojených štátov napríklad ani Japonsko, Keňa, Kanada alebo Čína. Hry bojkotovali aj ďalšie krajiny, ich športovci sa ich ale zúčastnili pod olympijskou vlajkou. Nakoniec v Moskve pretekalo najmenej športovcov od roku 1956.

Dvoje zbabrané hry

Američania a Sovieti spolu na letných olympijských hrách opäť súperili až v Soule v roku 1988. Paradoxom bol ale fakt, že sovietske jednotky opustili Afganistan až o rok neskôr.

Hier sa zúčastnilo 81 krajín, ale zástupcovia Libérie z hier odstúpili po absolvovaní slávnostnej úvodnej ceremónie. Počet účastníckych krajín tak klesol na 80. Aj preto dominovali športovci z východného bloku na čele so Sovietskym zväzom. Domáci gymnasta Alexandr Diťatin získal osem medailí vrátane troch zlatých. Aj napriek veľkému počet bojkotujúcich krajín sa na hrách objavila sedmička štátov, ktorá vyslala svojich športovcov na letné olympijské hry vôbec prvýkrát v histórii – šlo o Angolu, Botswanu, Cyprus, Jordánsko, Laos, Mozambik a Seychelly.

A ako sa darilo Československu?

Československo, ktoré do Moskvy vyslalo dovtedy najpočetnejšiu výpravu 211 osôb, vybojovalo v obmedzenej konkurencii dve zlaté, tri strieborné a deväť bronzových medailí. O zlato sa zaslúžili vzpierač Ota Zaremba v hmotnostnej kategórii do 100 kilogramov a futbalisti. 

Striebro pridali diskár Imrich Bugár, bežkyňa Jarmila Kratochvílová a družstvo pozemných hokejistiek. Bronz získali gymnasta Jiří Tabák, boxer Ján Franek, judista Vladimír Kocman, vzpierač Dušan Poliačik, zápasníci Dan Karabin a Július Strnisko, veslársky dvojskif Zdeněk Pecka s Václavom Vochoskom, družstvo cestných cyklistov Michal Klasa, Vlastibor Konečný, Alipi Kostadinov a Jiří Škoda a tím dráharov Teodor Černý, Martin Penc, Jiří Pokorný a Igor Sláma.

Letné olympijské hry v Moskve

Dátum konania: 19. 7. 1980 – 3. 8. 1980
Celková účasť: 5 179 športovcov 
Počet zúčastnených krajín: 80
Československá účasť: 211 športovcov
Počet disciplín: 203

Zaujímavosti

Veľká Británia, Francúzsko a Austrália oficiálne podporili bojkot, ale účasť na olympijských hrách nechali individuálne na svojich športovcoch. Británia nakoniec na tieto olympijské hry vyslala výpravu v počte 170 športovcov. Výpravy podporujúce bojkot, ktoré sa zúčastnili olympijských hier, však nemali právo na použitie štátnych symbolov (vlajka, hymna) a boli často cenzurované v televíznych prenosoch.

Na olympiáde v Moskve sa často vyskytovali podvody a doping, oboje však v tom čase nepreukázané. Pri dodatočných testoch však boli anabolické látky nájdené v 60 vzorkách moču športovcov.

Maskotom olympijských hier v Moskve bol medveď Míša (Michail). Medveď býva v ruských rozprávkach symbolom sily, preto bol vybraný ako reprezentant moskovskej olympiády. V konkurze zvíťazil návrh ilustrátora Viktora Čižikova. Oficiálne bol Míša prijatý ako maskot 19. decembra 1977.

Bojkot na olympiáde v Moskve