Najradšej mám pokojných režisérov, ktorí mi veria

Má za sebou viac ako päťdesiat filmových natáčaní, a to nepočítame seriály a divadelné predstavenia. Jedna z najvýraznejších českých herečiek súčasnosti pritom ani herečkou byť nechcela. Dva roky žila v Izraeli so svojím manželom Martinom Stropnickým, vychovala šesť detí a svoje doterajšie životné strasti aj radosti vydala nedávno aj v knižnej podobe. K tomu nedávno oslávila šesťdesiat rokov a je sama dôkazom, že vek je iba číslo.

Začnime zľahka. Ako ste sa vlastne dostali k herectvu?

Vyštudovala som DAMU. Nikdy som nechcela byť herečka. Práve v týchto dňoch vychádza moja biografia Veronika Žilková Dělte dvěma. Takže vám svoju cestu radšej neprezradím, aby sme prípadne čitateľov neokradli o prekvapenie.

Aká je Vaša najmilšia spomienka z natáčania?

Na každom natáčaní vznikne krátke intenzívne priateľstvo. Je to atmosféra skvelého detského tábora. Zídu sa cudzí ľudia a zrazu sú spolu napríklad mesiac nonstop. Ale pravda je, že tento rok pri nakrúcaní som s kolegom zažila novú, veľmi intímnu situáciu. Vo filme Spolu som kúpala svojho filmového syna Štěpána Kozuba vo vani ako malé dieťa.

Nejaký čas ste žili v Izraeli spoločne s Vaším manželom a vo všetkých rozhovoroch s Vami som narazila len na samú chválu na tento štát. Plánujete sa tam vrátiť na dlhší čas?

Viete, kedy sa Boh smeje? Keď niečo plánujete. Keby nebolo pandémie, tak by som sa vrátila až po štyroch rokoch. Nič z toho, čo som tento rok natočila, vrátane dvoch minisérií Národní házená a Jitřní záře pre Novu, by nebolo, a ja by som šťastná cestovala po pamiatkach Izraela. Veľmi sa mi tam páči a odporúčam navštíviť.

Ste veľmi aktívna, pôsobí to na mňa, že stále vymýšľate nejaké projekty – okrem iného ste založili v Izraeli českú školu. Ako prebieha také založenie školy v cudzom štáte?

Škola vznikla na základe popudu našich krajanov. Chýbala im čeština. Každých štrnásť dní sa po celý rok v rezidencii stretávalo až 100 detí, ktoré mali jedného z rodičov, väčšinou to bola matka, českého pôvodu. Spievalo sa a hralo sa divadlo. Učiť sa začali aj izraelskí oteckovia, aby sa pri návšteve Česka dohovorili so svojou svokrou a rodinou českej partnerky.

Dnes už mám rada len oddychové filmy. Drám mi bežný život priniesol dosť.

Čoskoro budú v kinách dávať film Vianočný príbeh, jednu z mnohých noviniek, v ktorých ste boli obsadená. Prezradíte aspoň v skratke, koho ste si zahrali?

Hrám tam minirolu, ale vtipnú. Nikdy ma nenapadlo, že pôjdem raz na klzisko so synom Bolka Polívku, s ktorým som mnohokrát točila.

Ďalší film, ktorý pôjde na budúci rok do kín, je film Řekni to psem. Ako Vás baví natáčať s Robertom Sedláčkom? Počula som, že na hercov je veľmi prísny. Potrebujete teda na pľaci „tvrdú ruku“, alebo sa radšej nechávate unášať rolou?

Stretnutie s Robertom Sedláčkom bolo krásne. Vie presne, čo chce, a rozpráva príbeh filmovou rečou. Čo sa týka mňa, najradšej mám režisérov, ktorí mi veria a sú pokojní. Tvrdá ruka ku kreatívnej práci nepatrí. Keď má režisér jasnú predstavu, rada poslúchnem na slovo aj bez tvrdej ruky.

Už ste tento film spomenuli, tak sa spýtam. Ako sa Vám páčilo natáčanie filmu Spolu?

Úloha v tomto filme je snom každej herečky. Navyše som mala skvelého partnera, boli tam úžasní režiséri, štáb a výborný scenár.

Dívate sa na filmy, v ktorých hráte? 

Kedysi vôbec. Možno až teraz som si s vnúčatami pustila svoje prvé rozprávky.

A nakoniec, aký typ filmov sa najradšej pozeráte? A chodíte do kina?

Kedysi som v kine zvládla aj tri filmy za deň. Dnes už by som nevedela, na čo ísť. Prvýkrát v živote pozerám aj seriály a sledujem hereckých kolegov z celého sveta. Pri svojej práci v divadle som nikdy nebola pravidelne večer doma, aby som nejaký videla. Ale dnes už mám rada len oddychové programy. Drám mi bežný život priniesol dosť.

Veronika Žilková (* 16. októbra 1961, herečka)

Patrí k najpopulárnejším českým herečkám súčasnosti, hoci herectvo vôbec nemala v pláne. Je dcérou známeho hudobného pedagóga a flautistu Václava Žilku, takže sa rovnako ako jej súrodenci v detstve venovala hudbe. Neskôr bola prijatá na štúdium psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, ale štúdium prerušila. Nasledovalo štúdium DAMU, ktoré dokončila v roku 1985, a to už s mnohými hereckými skúsenosťami. Jej dvaja súrodenci sa stali profesionálnymi hudobníkmi.