Filmová recenzia – Bob a Bobek na striebornom plátne vypĺzli

Sú to už skoro päťdesiatnici, ale deti ich stále milujú, tak prečo im nedopriať vlastný film: zhruba to si asi jedného dňa povedali autori nového celovečerného príbehu králikov Boba a Bobka s podtitulom Na stope Mrkvojeda. Do kín ho posielajú na Mikuláša a odkazujú, že sa pobavia aj rodičia. Úprimne? Nepobavia.

A to pritom nie je ani zďaleka to najhoršie. Generácia, ktorá na kultových večerníčkových miniatúrach vyrastala, bude mať s filmovými králikmi problém tak nejako od základu. S pôvodnou, pôvabne minimalistickou verziou Vladimíra Jiránka má totiž tá nová, letákovo prefarbená, spoločných vlastne len tých ušiakov. Jiránkova kresba mala výraz, svet, v ktorom žijú novodobí Bob a Bobek, nemá.

Ťažkopádnej estetike, pripomínajúcej najväčšmi deväťdesiatkové reklamy s Bédou Trávníčkom (králičí sused Chytráčik ako by mu z oka vypadol), chýba akýkoľvek nápad a vtip, pritom sa dej odohráva v záhradkárskej kolónii, teda v prostredí svojou bizarnosťou priamo vyzývajúcom k štylizácii.

Poviete si možno, čo je návštevníkom kina, notabene detským, po nejakej estetike, ale ono sa na také „maľovanie“ skrátka nepozerá veľmi dobre. Buď tvorcom ku cti, že film nezverili počítaču, ale dvadsiatke klasických animátorov, ktorí sa s ním ručne päť rokov v kuse hrali; výsledný tvar však pôsobí rovnako bezpohlavne, ako ktorýkoľvek radový produkt z netflixovskej továrne.

Scenáristom Pavlovi Tomešovi a Zbyňkovi Vičarovi sa však nepodaril ani príbeh ako taký. Aj keď veľkoryso prehliadneme fakt, že názov a hlavná zeleninová zápletka až príliš nápadne pripomínajú dvadsať rokov staré Prekliatie králikolaka z dielne Nicka Parka, aj keď sa všetkými silami pokúsime nevidieť prvoplánovosť, s ktorou film deti poučuje o ekologických hrozbách a zdravých vitamínoch, ani tak sa nedoberieme ničoho, čo by si dokázalo získať našu pozornosť. Chabú zápletku o monštre likvidujúcom záhradkársku úrodu prekukne aj päťročné dieťa v priebehu niekoľkých sekúnd a zvyšok je len séria krátkodychých anekdot, ktoré pôvodnému večerníčku nesiahajú po členky.

Keď králiky z klobúka oživil tento rok na jar svetový šampionát v ľadovom hokeji, ľudia ich vítali s nadšením, a možno teda predpokladať, že rovnako nadšene sa na ne poženú aj do kina. Nech im je dopriate. Len si potom pravdepodobne povedia, že Bob a Bobek mali radšej zostať na ľade.

Bob a Bobek vo filme: Na stope Mrkvojeda

Hodnotenie redakce