Zamatový hlas chudobných

Sledujte na MTV 00s na Skylink Live TV Sledovať

James Brown bude vždy považovaný za legendárneho šoumena, ktorý formoval soul a R&B. Málokto si dnes ale spomenie na dobu, keď ho ako politického aktivistu sledovala FBI.

Fanúšikovia seriálu Futurama iste poznajú scénu, v ktorej chce Fry povedať, že sa jeho platonická láska Leela pravdepodobne nachádza vo veľmi intímnej situácii s iným mužom. Namiesto mnohých slov povie len jedno meno: James Brown. Jeho hudba skutočne bola soundtrackom najkrajších chvíľ nespočetného množstva ľudí po celej planéte a hity ako „I Feel Good“ alebo „It's a Man's World“ nepoznajú snáď len poslední pralesní ľudia niekde uprostred Amazónie. Brown, ktorý by v týchto dňoch oslávil osemdesiate tretie narodeniny, sa preslávil aj ako divoký performer, ktorý neprestal uvádzať do varu štadióny a koncertné sály až do svojej smrti v roku 2006.

Image zvodcu, ktorý hlbokým hlasom ženám šepká tie najnezmyselnejšie vety, bol len hrou, ktorá mala pomôcť zakryť detstvo, ktoré rozhodne nebolo idylické. Jeho mama mala ešte len šestnásť rokov, keď sa narodil a sama bola ešte dieťaťom, pričom dvadsaťdvaročný otec určite nebol o mnoho zrelší. Rodina živorila v zapadákove v Južnej Karolíne, kým sa odsťahovala do Atlanty k Brownovej tete. Päťročný James tak chvíľu vyrastal v jej vykričanom dome, neskôr ho matka opustila a dospieval v podstate na ulici. Zo školy nadobro vyletel v siedmej triede, pretože ako takmer bezdomovec nechodil „oblečený primeraným spôsobom.“

Radikálny ľudomil

Na ťažké roky nezabudol ani v období najväčšej slávy. Od šesťdesiatych rokov natočil niekoľko piesní a podieľal sa na množstve kampaní, ktoré mladým ľuďom vysvetľovali, prečo je vzdelanie pre nich to najlepšie. Až do svojej smrti finančne podporoval projekty podporujúce znevýhodnené deti a dospievajúcich. Ako významného filantropa ho prijali už prezidenti Lyndon B. Johnson aj Richard Nixon, v tom istom čase bol však vyšetrovaný FBI ako „čierny radikál“.

V druhej polovici šesťdesiatych rokov, keď vrcholil boj za rovnoprávnosť, vystupoval Brown na benefičných akciách a demonštráciách organizácií presadzujúcich rovnaké práva pre Afroameričanov. Po vražde Martina L. Kinga ho prezident Johnson prinútil, aby obchádzal černošské komunity a krotil vášne, ktoré ústili do pouličných nepokojov. Brown bol z pohľadu aktivistov čoraz viac považovaný za zapredanca establishmentu, pre verejnosť sa však jeho pieseň Say It Loud ‒ I'm Black and I'm Proud, teda Povedz to nahlas – som čierny a som hrdý, stala akousi hymnou hnutia.

James Brown na Skylinku