Všetky farby Brazílie

Sledujte na MTV 00s na Skylink Live TV Sledovať

Počas Olympiády sa Brazília dostala do stredu záujmu celého sveta. Započúvali sme sa preto do divokých rytmov tejto fascinujúcej krajiny.

Keď sa povie brazílska hudba, vybavia sa človeku extravagantne vyparádení karnevaloví tanečníci vlniaci sa na sambodrome. A možno ešte bossa nova počas tropického večera na pláži. Rytmy, ktoré sa nesú krajinou veľkou ako pol Európy, sú však až neuveriteľne rozmanité rovnako ako sama Brazília. Odráža sa v nich jej pohnutá história, vychádzajú z domorodých kultúr, tradícií privezených v podpalubí otrokárskych lodí i európskych vplyvov.

Práve preto v Brazílii vznikol dlhý rad jedinečných hudobných štýlov, ktorých mená toho nezasvätencovi veľa nepovedia: sertanejo, pagode, tropicalia, maracatu, embolada, frevo, forró, axé, brega a tak ďalej. Všetky majú korene, ktoré aspoň z časti siahajú až na druhý breh Atlantiku a pod horúcim brazílskym slnkom splynuli v hoci aj dosť nečakané nové tvary. Brazílčania ostatne o miestnej scéne radi hovoria, že je kanibalistická – prehltne a požuje čokoľvek, čo jej príde pod ruky.

Napríklad také choro je populárna hudba čerpajúca inšpiráciu okrem iného z kubánskej habanery alebo poľskej mazúrky. Tento štýl sa ustálil koncom devätnásteho storočia, zatiaľ čo samba dostala svoju podobu až v dvadsiatych rokoch. Vtedy sa divokých rytmov ulice chopili ľudia ako Noel Rosa a začali vznikať školy samby, ktoré v chudobných štvrtiach Ria dodnes plnia významnú sociálnu funkciu. A zo samby v päťdesiatych rokoch vznikla bossa nova. V obidvoch najslávnejších brazílskych štýloch sú čierne rytmy skôr ozvenou, znejúcou v hudobnom rámci európskej tradície.   

Veľmi priamo z tradícií rovníkovej Afriky však vychádza hudba, ktorá sprevádza predstavenie capoeiry, zábavy na pomedzí tanca a bojového športu. Kruh okolo práve cvičiaceho kolegu väčšinou improvizuje, a to na berimbau, atabaque a pandeiro. 

Nie náhodou tieto nástroje pripomínajú tie, ktoré zneli rovníkovou Afrikou dávno pred príchodom otrokárov. Inšpirovaní predkolumbovskými kultúrami brazílski hudobníci tiež jedinečným spôsobom adaptovali žánre ako jazz, rock, reggae, hip-hop či elektronickú hudbu. Rytmy džungle presiakli dokonca aj do brazílskeho death metalu, napríklad v prípade legendy deväťdesiatych rokov, Sepultury. A ešte viac „etno“ je metalová formácia Soulfly, ktorú založil frontman Sepultury Max Cavalera na prelome tisícročí. Brazílčania sa s tým proste nepaprú – hudba je napokon len jedna a hlavné je, aby dobre znela.

Brazílska hudba na Skylinku