Snívanie o slobode

Jeden z kľúčových momentov Cashovho života kladie biografia z pera Michaela Streissgutha do roku 1951. Vtedy muzikant slúžil ako poddôstojník vo výzvednej jednotke amerického letectva v bavorskom mestečku Landsberg. 

V múroch tamojšej pevnosti bol po nevydarenom puči väznený Adolf Hitler, práve tu napísal Mein Kampf. V okolí za vojny fungovalo hneď niekoľko koncentračných táborov a to všetko sa nezmazateľne vpísalo do atmosféry tohto miesta. Niet sa čo diviť, že sa tam devätnásťročný rodák z bavlníkovej plantáže v Arkansase necíti dobre. 

Cash má za úlohu prepisovať rádiovú komunikáciu Sovietov, aj keď vôbec nevie po rusky. Keď jedného dňa prehodí písací stroj zavretým oknom, dostane od nadriadeného voľno a lieky na nervy, načo začne hrať v prvej vlastnej kapele The Landsberg Barbarians. A práve vtedy napíše svoju najznámejšiu pesničku o odsúdencovi, ktorý sníva o slobode, zároveň si ale uvedomuje, že je jeho trest zaslúžený.

V roku 1966 pritom v kalifornskom Folsom State Prison skutočne vystúpi, rovnako ako o dva roky neskôr. Nahrávka živého koncertu, ku ktorému ho prehovoril vtedajší guvernér štátu Ronald Reagan, sa aj vďaka emocionálnym reakciám potetovaného publika stane jednotkou country hitparád a jedným z vrcholov Cashovej hudobnej kariéry. Pár dní na to si mimochodom vezme svoju osudovú lásku June Carter, ktorá s ním prežije tridsaťpäť rokov. 

Sú to roky mnohých vrcholov, ale aj tvrdých pádov, ktoré spravidla zapríčiňuje Cashova konzumácia drog. V polovici šesťdesiatych rokov je silno závislý na amfetamíne a liekoch. Na jeseň roku 1967 po niekoľkých prebdených dňoch dokonca utečie umrieť do jaskyne uprostred divočiny. Z väzenia s názvom závislosť sa mu vždy nakoniec podarí vyslobodiť, koncom deväťdesiatych rokov mu však diagnostikujú neurodegeneratívnu chorobu. Na jeseň 2003 Cash umiera, štyri mesiace po tom, čo ho navždy opustila jeho June. 

Viac nájdete v tabletovom magazínu, ktorý je dostupný pre iOS a Android, alebo pre PC.