Postrach malomeštiakov je spät

Najmä v deväťdesiatych rokoch a začiatkom nového tisícročia snáď nebolo kontroverznejšieho hudobníka než Brian Hugh Warner. Za všetko hovorí jeho umelecký pseudonym zložený z krstného mena sex symbolu Marilyn Monroe a priezviska vodcu sekty a masového vraha Charlesa Mansona odkazujúce na dve škaredé tváre americkej spoločnosti. Ostatne jej tvrdá kritika bola vždy pointou Mansonovej hudby, hoci ju niekedy prekrývali nánosy makeupu a hororová estetika.

Najnenávidenejším mužom konzervatívnej Ameriky sa Marilyn Manson stal v roku 1996 svojím druhým albumom Antichrist Superstar, ktoré americkým kresťanským kruhom predhadzovalo pokrytectvo a tmárstvo. Jeho imidž šialenca a tým aj komerčný úspech podporovali znepokojujúce videoklipy a koncertnú show pripomínajúcu zjazdy nacistov. 

O dva roky neskôr vyšlo Mechanical Animals, ktoré sa dokonca na chvíľu dostalo na čelo amerického rebríčka predajnosti. Manson sa na ňom ukázal z trochu iného uhla, v odkaze na svoj idol Davida Bowieho sa premenil na bezpohlavnú, akoby umelú postavu. S albumom Holy Wood sa v roku 2000 opäť vrátil do drsnejšej polohy a na The Golden Age Of Grotesque k symbolike pripomínajúcej tú nacistickú.

Začiatkom nultých rokov však Mansonovi začal dochádzať dych. Prejavila sa na ňom únava z nekonečných turné aj neustálych útokov z konzervatívnych kruhov, ktoré ho spájali s masakrom na strednej škole Columbine v roku 1999. Samozrejme neprávom – jednak sa neskôr ukázalo, že obaja vraždiaci mladíci neboli jeho skalnými fanúšikmi a za druhé jeho texty k žiadnemu násiliu nevyzývajú, naopak ho odsudzujú, hoci s veľkou dávkou umeleckej licencie, ktorú je očividne nie každý schopný pochopiť.

Po mnohých súdnych sporoch o očistenie svojho mena sa Manson na niekoľko rokov stiahol do ústrania, predstavil vlastnú značku absintu, venoval sa výtvarnému umeniu, tu a tam si zahral pred kamerou. Album Born Villain z roku 2012, v ktorom sa čiastočne ku streľbe na Columbine High School vracal, prepadol u kritiky i poslucháčov. Začiatkom uplynulého roka sa však vrátil s doskou The Pale Emperor, na ktorej sa vydáva úplne novým smerom. Pochopil, že v časoch, keď je internet plný násilných a šokujúcich videí, už nie je čím provokovať. Jeho nová tvár je teda temný dandy, skôr filozofujúci než kontroverzný – taký drsnejší Nick Cave. Treba povedať, že táto poloha Mansonovi pristane.