Nick Cave: Knieža temnôt dozrel

Až neuveriteľne činorodý spevák, skladateľ, textár, herec a spisovateľ zo zapadákova na juhu Austrálie v týchto dňoch oslavuje svoje päťdesiate ôsme narodeniny a môže sa obzerať za neobyčajne bohatou umeleckou dráhou. Tá začala v skorých sedemdesiatych rokoch, keď s multiinštrumentalistom Mickom Harveyom založil kapelu The Birthday Party. Po jej rozpade v roku 1983 sa postavil do čela Nick Cave and the Bad Seeds, s ktorými hrá dodnes, a v nultých rokoch si odskočil tiež k projektu Grinderman.

 

Za svoj doterajší život tak stihol Cave natočiť dvadsaťjeden štúdiových a štyri živé albumy, napísal pôvodnú hudbu ku štrnástim filmom a jeho piesne okrem toho zazneli aj v desiatkach ďalších. 
Caveovi nechýba ani literárny talent: vyšlo mu poltuctu kníh či noviel a napísal tri filmové scenáre. A mnohokrát tiež stál pred kamerou. Charizmatickému búrlivákovi s prezývkou Knieža temnôt dokonca udelili hneď tri univerzity čestný doktorát.

 

Ostatne Cave má svoje najdivokejšie roky dávno za sebou – teda nie hudobne, forma ho rozhodne neopúšťa. Už pred dlhým časom sa ale zbavil závislosti na drogách a dnes vstáva každé ráno o pol šiestej, aby sa po vypití troch šálok čaju a vyfajčení troch cigariet do neskorého popoludnia zavrel vo svojej pracovni. Teda aspoň podľa napoly dokumentárneho filmu 20 000 dní na zemi, ktorý s Caveom a o Caveovi vlani natočilo režisérske duo Iain Forsyth a Jane Pollard. Film Cavea ukazuje prekvapivo civilne. Človek by čakal gentlemana veľmi starej školy, ktorý v oblaku dymu a s pohárom v ruke vyťukáva diabolické verše do starého písacieho stroja, vidí však nestarnúceho elegána, ako sústredene pracuje na počítači. Avšak v momente, kedy sa dostáva na čiastočne hrané či aranžované pasáže filmu, dostáva v Caveovi šoumen opäť navrch. Napríklad keď vozí kolegov z brandže vo svojom Jaguari a filozofuje s nimi o hudbe, vyzerá v čiernom saku a so zlatými retro okuliarmi ako mafián z filmu od Tarantina.

 

Caveov súkromný život je dnes oveľa smutnejší, než tomu bolo pred rokom. Pred dvoma mesiacmi sa totiž pri páde z útesu zabil jeho pätnásťročný syn Arthur. Nemožno než si priať, aby sa dnes už len päťhlavá rodina z tragédie čoskoro zotavila. A svet nestratil jednu z najzaujímavejších postáv modernej hudby, respektíve umenia všeobecne.