Kvetinová kométa

Janis Joplin by v týchto dňoch mala sedemdesiattri rokov, užívala by si zaslúženú slávu, vystupovala v talk show a možno by pestovala ruže na farme, ktorú by si kúpila v rodnom Texase. Teda možno by žila presne tým spôsobom, ktorý sa jej ako dvadsiatničke tak priečil. Lenže potom, čo svetu dala piesne ako „Me And Bobby McGee“ alebo „Piece Of My Heart“, skončila životná cesta Janis Joplin v len dvadsiatich siedmich rokoch predávkovaním heroínom.

 

Joplin bola snáď odjakživa individualistka a rebelka. V šestnástich sa pridala k beatnikom búriacim sa proti upätej spoločnosti a diskriminácii farebných, a za školou objavila černošskú hudbu, ktorá sa jej stala stálou inšpiráciou. V devätnástich navštívila hipisácku kolóniu v blízkosti Los Angeles, kde nakoniec na pár rokov zostala.

 

Začala však nezriadene piť, brať tvrdé drogy a viesť dosť divoký sexuálny život, zatiaľ čo si privyrábala hraním po baroch. V roku 1965 sa teda na chvíľu vrátila k rodičom, dokonca začala chodiť na univerzitu. Lenže potom dostala ponuku spievať v kapele a nebolo čo riešiť.

V jej čele na seba prvýkrát upozornila v roku 1967 na kalifornskom festivale Monterey s černošskou piesňou „Ball And Chain“, ktorá porovnáva lásku s otrokárstvom. Joplin s kapelou na pódiu stála len deväť minút, ktoré sa však stali v dejinách modernej hudby nezabudnuteľnými. Drobná dievčina slová kričala aj šepkala, naliehavo žiadostila a zalykala sa. The Who, The Jimi Hendrix Experience, Jefferson Airplane alebo Grateful Dead boli na festivale vedľa Joplin len štatisti.

 

Ten rok vrcholilo hnutie hippies takzvaným letom lásky, ktorého stredobodom bolo San Francisco a Joplin jednou z jeho ikon. Hudobníci i ostatní umelci borili všemožné konvencie, experimentovali s halucinogénnymi substanciami, hlavne s LSD. Kým Joplin cestovala po Amerike a nechýbala ani na legendárnom Woodstocku, jej pitie sa zhoršovalo. Na pódiu bežne držala v jednej ruke mikrofón a v druhej fľašu whisky.

 

Jej nekonečná túžba po slobode, ktorú Joplin nechcela alebo nevedela ovládnuť, sa jej nakoniec stala osudnou. A keď v októbri 1970 v hollywoodskom hoteli vyhasol život tejto výnimočnej hudobníčky, predznamenalo to koniec celej éry: čoskoro mali odkvitnúť aj kvetinové deti.