Green Day: Punk nie je mŕtvy

Aj keď ich hrajú v rádiách aj v televízii, nie sú Green Day žiadnym produktom marketingových oddelení nahrávacích spoločností. Naopak nadväzujú na dlhú tradíciu kalifornského punku, ktorý sa pod vplyvom britských vzorov zrodil na sklonku sedemdesiatych rokov. Zo slnečnej Kalifornie ostatne vzišli niektoré z najväčších legiend žánru ako Ramones, Rancid, Dead Kennedys, v priebehu deväťdesiatych rokov tiež Bad Religion, Misfits alebo NOFX.

 

Miestne punkové podhubie sa najprv rozrastalo okolo nezávislých rádiových staníc a nakladateľstiev, najmä v Los Angeles a San Franciscu. V deväťdesiatych rokoch však tvrdšiu rockovú hudbu objavilo aj širšie publikum, čoho symbolom sa stala kapela Metallica a svojho druhu mučeníkom Kurt Cobain.

 

Tohto záujmu sa dostalo aj kalifornským pankáčom, a zatiaľ čo veľká časť scény radšej zostala vo svojom vlastnom vesmíre, formácie ako Blink-182 alebo No Doubt sa prispôsobili väčšinovému vkusu a postupne vystúpili medzi globálne hviezdy. Kapela Green Day sa pokúsila o strednú cestu: v hitparádach bodovala s ľúbivejšou, ale stále originálnou hudbou, bez toho, aby sa úplne vzdala pankáčskeho étosu a kritických obsahov.

 

V tomto zmysle je typickým album American Idiot z roku 2004, ktorý získal rad ocenení vrátane Grammy a MTV Video Music Awards. Doska vyšla dva mesiace pred americkými prezidentskými voľbami, ktoré síce vyhral George W. Bush, album sa ale stal ikonou odporu proti jeho osobe, americkému angažmánu v Iraku či Guantanámu.

 

Popkultúrny význam Green Day dokladajú dve najvyššie pocty, ktorých môže americký hudobník respektíve verejná osobnosť dosiahnuť: singel z vyššie spomínaného albumu sparodoval piesňou Canadian Idiot komik Al Yankovich, a Green Day sa tiež objavili v Simpsonovcoch, kde dokonca mohli nahrať úvodnú melódiu seriálu.

 

To je celkom úctyhodná cesta party okolo frontmana Billyho Joea Armstronga, ktorý sa po prvýkrát postavil do čela punkovej kapely už ako štrnásťročný. O štyri roky neskôr založil Green Day, ktorých prielom sa dostavil albumom Dookie v roku 1994. Sedemnásteho februára oslavuje narodeniny a my mu – samozrejme ironicky – prajeme starým pankáčskym heslom: No Future!