Franz Schubert: Keď géniovia umierajú mladí

Schubert sa narodil posledného januára 1797 v dedinke na okraji Viedne, ktorú medzitým pohltilo veľkomesto. Bol jedným zo štrnástich detí, z ktorých sa však dospelosti dožilo len päť. Jeho matka pochádzala zo Sliezska a otec, syn moravského sedliaka, bol učiteľom v susednej dedine.

 

Ťažko povedať, po ktorom z rodičov zdedil svoje neobyčajné nadanie. Otec rozhodne nebol nijako presláveným hudobníkom, malému Franzovi však aspoň odovzdal základy hry na husle. V siedmich rokoch vstúpil do speváckeho zboru miestneho kostola, ktorého kapelník ho brával do neďalekého obchodu s pianami, kde sa Franz mohol vyblázniť na prvotriednych nástrojoch.

 

V tej dobe hrával violu v kvartete s otcom a bratmi, pre ktorých napísal aj svoje prvé skladby. Už vtedy si Franza všimla najväčšia hudobná autorita vtedajšej Viedne Antonio Salieri, dnes známy hlavne ako sok Amadea Mozarta. Uchvátil ho chlapcov čistý hlas, a Schubert sa vďaka nemu dostal do cisárskeho speváckeho zboru, kde získal ďalšie hudobné vzdelanie.

 

Malého génia nebolo možné prehliadnuť, takže zbor čoskoro mohol dirigovať a Salieri ho začal súkromne učiť hudobnú teóriu a kompozíciu. Chlapec pre zbor napísal niekoľko skladieb a v šestnástich zložil prvú symfóniu. Po škole začal Schubert vyučovať so svojím otcom a privyrábať si ako súkromný učiteľ, okrem iného u grófa Esterházyho v juhoslovenských Želiezovciach.

 

Postupom času sa okolo širšej verejnosti stále neznámeho hudobníka začala tvoriť skupina obdivovateľov, ktorá dala vzniknúť neskorším špekuláciám o Schubertovej homosexualite. Organizovali stretnutia zvané Schubertiády, na ktorých sa muzicírovalo a diskutovalo, kým ich rozprášila Metternichova polícia, ktorá v nich videla revolučné aktivity.

 

Na vrchole tvorivých síl sa však začalo zhoršovať Schubertovo zdravie. Koncom roka 1828 trpel horúčkami a prestal byť schopný prijímať pevnú stravu. Na smrteľnej posteli v byte brata Ferdinanda si nechal zahrať Beethovenov sláčikový kvartet číslo 14, kým naposledy vydýchol. Ako príčina úmrtia bol diagnostikovaný brušný týfus, niektoré symptómy však ukazujú skôr na syfilis. Za svojho života sa prílišného uznania nedočkal, jeho sedem symfónií a na pätnásť stoviek ďalších skladieb sa začalo objavovať až v desaťročiach po Schubertovej smrti. Dnes platí za jednu z najväčších hudobných osobností svojej doby a môžeme sa len domýšľať, aké obsiahle by bolo jeho dielo, keby mu bolo dané viac času.