Courtney Love: Drsniačka, ktorá sa nebojí

Byť rockovou hviezdou, kamarátiť sa s Eltonom Johnom a získať Oscara – to si vo svojom denníčku vytýčila za svoje životné ciele trinásťročná Courtney. A treba povedať, že ich vo svojich päťdesiatich rokoch skutočne splnila. Teda až na toho Oscara, aj keď Zlatý glóbus za rolu vo Formanovom Ľud verzus Larry Flint (1996) tiež nie je na zahodenie.

 

Jej cesta však bola všetko, len nie ľahká. Niekoľkokrát sa prepadla na samotné dno, naposledy v roku 2005, keď bola súdom poslaná do liečebne pre drogovo závislých a skoro prišla o všetok majetok. Podľa svojich slov je dnes čistá ako ľalia, teda keď si človek odmyslí cigaretu, bez ktorej sa Love nezaobíde. Veľkou krízou si samozrejme prešla aj po samovražde Kurta Cobaina v roku 1994. Ich vzťah dnes opisuje ako „nie práve vtipný“, ostatne obaja boli zaborení po uši v závislosti na heroíne. Cobainova smrť podľa Love najviac poznačila ich dcéru Frances Bean.

 

Ostatne ani Love svojho otca nikdy nepoznala. S matkou žila v alternatívnej komúne na oregonskom vidieku alebo na cestách po svete, než jej bolo odobraté právo sa o Courtney starať. Jej dedkom je údajne Marlon Brando, ktorý mal pomer s jej babičkou Paulou Fox, známou autorkou kníh pre deti.

 

V krehkých pätnástich odletela do Japonska, kde sa živila ako striptérka: „Boli ku mne dobrí, medzi predstaveniami som cvičila na gitaru a našetrila som si na cestu do Írska.“ V Dubline sa ponorila do miestnej punkáčskej komunity, navštevovala koncerty aj nahrávanie U2. V roku 1989 založila v Los Angeles kapelu Hole, teda diera, ktorá sa v polovici deväťdesiatych rokov stala jednou z najznámejších formácií alternatívnej rockovej scény. Samozrejme na tom má zásluhu aj prominentnosť jej frontmanky, Hole však hrajú inteligentnú a invenčnú hudbu s anarcho-feministicky zafarbenými textami Courtney Love. Stojí za to si ich vypočuť.