Carlos Santana: Storočie gitarového boha

Malý Carlos sa naučil hrať na gitaru od svojho otca, ktorý bol mariachi – teda tradičný hudobník s obrovským sombrerom na hlave – na mexickom vidieku. Ostatne aj Carlosov brat Jorge sa stal gitarovým virtuózom. Rodina sa neskôr odsťahovala do Tijuany na hraniciach so Spojenými štátmi a nakoniec do San Franciska. Tam mladý Santana navštevoval koncerty svojich idolov, akým bol napríklad B. B. King, a zoznámil sa s jazzom a folkom, ktoré mali v jeho tvorbe tiež hrať veľkú úlohu.

 

Ponoril sa do miestnej hipíkovskej scény, živiť sa ale spočiatku musel umývaním riadu a občasným hraním na ulici za pár drobných. Všetko sa zmenilo jedného letného dňa roku 1966, kedy na koncerte v miestnom klube z programu vypadol hudobník, ktorý to prehnal s alkoholom a trávou. Cez známeho bol ako náhrada dohodnutý Santana, a neznámemu gitaristovi z ulice sa podarilo očariť publikum i manažéra klubu Billa Grahama, takže sa ďalšie ponuky len hrnuli. S niekoľkými priateľmi založil kapelu, ktorej podarená fúzia latino rocku, blues a afrických rytmov sa rýchlo uchytila na sanfranciskej hudobnej scéne. V lete 1969 im Graham dohodol vystúpenie kdesi na vidieku v štáte New York. Woodstock Music & Art Festival sa stal ústredným momentom celej generácie a Santanovo vystúpenie legendárnym. Kapele vynieslo nahrávaciu zmluvu, a prvý album lakonicky nazvaný Santana okamžite vyskočil medzi najpredávanejšie nahrávky.

 

Začiatkom sedemdesiatych rokov sa kapela fakticky rozpadla, respektíve ju bol Santana nútený znovu zostaviť. Na chvíľu sa dal na východné filozofie a koncom dekády sa viac zameral na jazz. V osemdesiatych rokoch si vyskúšal aj sólovú dráhu a v deväťdesiatych zaznamenal veľký komerčný úspech bez toho, aby zľavil zo svojich umeleckých ambícií. Tie v posledných rokoch prežíva v spolupráci s dlhým radom aj o dve generácie mladších kolegov.