Bob Marley: Rytmy, ktoré pretrhávajú okovy

Marley mal sedemnásť rokov, keď nahral svoju prvú pieseň. Písal sa rok 1962, kedy Jamajka oslavovala získanie nezávislosti. Väčšina obyvateľov ostrova však žila v chudobe, ktorú slabý a skorumpovaný štát nedokázal riešiť. Hlavné mesto Kingston ovládali gangy a politika 

viac než čokoľvek iné pripomínala občiansku vojnu.

 

Keď sa povie Jamajka, predstavíme si tropický raj s bielymi plážami. Miestni však dobre vedia, že sú nasiaknuté krvou. Briti totiž z ostrova spravili jednu veľkú plantáž cukrovej trstiny, kam po dve stáročia smerovali lode plné otrokov z rovníkovej Afriky. Tí začiatkom devätnásteho storočia tvorili vyše 95 percent obyvateľstva krajiny, ktorej však ešte dlho vládla len hŕstka belochov.

 

Otrokárstvo a rasizmus sa dodnes vznáša ako temný tieň nad jamajskou spoločnosťou, a hralo veľkú úlohu aj v živote Boba Marleyho. Prijal rastafariánske náboženstvo, ktorého prívrženci veria v druhý návrat Mesiáša. Tým vyhlásili etiópskeho cisára Hailea Selassieho, ktorého oslavovali ako symbol boja proti kolonializmu a za emancipáciu Afričanov. Aj tých novosvetských, ktorí v Afrike možno nikdy neboli, chápali ju ale ako svoju spirituálnu vlasť.

 

Dôvodom, prečo sa Marley vo svojej viere aj piesňach neustále vracia na čierny kontinent, je tiež jeho otec. Jediná dochovaná fotka Norvala Sinclaira Marleyho ukazuje zahorklo sa tváriaceho muža v sedle koňa a s klobúkom na hlave. Farba jeho kože je snehobiela. Vyslúžený námorník jeho Veličenstva na Jamajke dozoroval poľnohospodárske práce, zatiaľ čo obťažkával dcéry bývalých otrokov. Splodil s nimi niekoľko detí, o ktorých osud sa ďalej nestaral.  Tie pritom vyrastali ako vydedenci. 

 

Aj malý Bob mal svetlejšiu pleť ako ostatné deti, ktoré ho kvôli tomu neustále šikanovali. Aby lepšie zapadal, natieral si vraj tvár krémom na topánky. Tieto skúsenosti ho nakoniec doviedli medzi rastafariánov a k fixácii na africké korene.

 

„To biele v ňom ho nakoniec zabilo,“ povedala neskôr Marleyho vdova Rita, a mala pravdu. Bob Marley zomrel 11. mája 1981 vo veku iba tridsiatich šiestich rokov na rakovinu kože, ktorá je u ľudí tmavej pleti veľmi vzácna. Predispozíciu teda zrejme zdedil po otcovi. Marleyho smrť pritom nebola nutná, lekári mu chorobu diagnostikovali už o tri roky skôr. Operáciu však odmietol, pretože rastafariánska viera zakazovala zásahy do ľudského tela. Bez ohľadu na zhoršujúci sa zdravotný stav ďalej koncertoval, a keď nakoniec privolil k chemoterapii, bolo už neskoro. Metastázy sa rozšírili do jeho mozgu, pečene i pľúc. Bol pochovaný v rodnom mestečku Nine Miles spolu so svojou gitarou Gibson Les Paul, futbalovou loptou, vetvičkou marihuany, prsteňom od etiópskeho princa a bibliou.