Vražedný orchester

Ľudia zabíjajú z rôznych dôvodov, niekedy aj pre vyložené hlúposti. Vo filme Bravo Virtuoso má však vrah ušľachtilé dôvody – lásku a hudbu.

Alik (Samvel Tadevosian) žil až do svojich 25 rokov bez väčších problémov. Vychovával ho síce dedko, nie vlastní rodičia, ale ani tak nemal prečo sa na život sťažovať. Jeho dedo bol navyše dirigent renomovaného klasického orchestra, a Alika tak vždy obklopovala hudba. Žiaden div, že sa ňou neskôr začal sám živiť a ako talentovaný klarinetista získal angažmán v orchestri, žiadna závratná hudobná kariéra ho však nečakala. V postsovietskom Arménsku sa totiž na kultúru peniaze nedávali, oligarchovia spojení s mafiou radšej investovali do pre nich zaujímavejších vecí (predovšetkým svojich vlastných vreciek).

Vieš, kto má tiež finančné problémy? Alain Delon a pápež majú finančné problémy

Čo má Alik robiť teraz? Dedo ho už živiť nemôže, orchester je síce skvelý, lenže s biedou si zarobia na zaplatenie vodiča, ktorý ich vozí po koncertoch. A na všetkých úradoch im hovoria to isté: „Žiadne peniaze nemáme.“ Možno by bolo lepšie dostať guľku do hlavy… A alebo sám niekomu takou guľkou pomôcť na večnosť. Jedného večera totiž Alik náhodou nájde telefón, ktorý zrejme patrí nájomnému vrahovi. Vypočuje si „zákazku“ a je v šoku. Ako niekto môže len tak vraždiť ľudí? Aj keď, len tak to nie je, berie za to poriadny balík, ktorý by sa Alikovi práve hodil. Jeho priateľka (dcéra prefíkaného podvodníka) ho začne v „novej práci“ podporovať. A tak sa z klarinetistu stane nájomný vrah, ktorý si hovorí Virtuóz. Náhoda? Možno. Lenže Alik nie je vrah, ale naozajstný virtuóz. Podarená arménska gangsterka Bravo Virtuoso má v sebe niečo z vtipu Johna Wicka (ceruzkou síce Alik nikoho nezabije, ale tváriť sa vie rovnako drsne), z nadsádzky Kingsmana a poetickosti klasických európskych drám. Prím tu hrá hudba, ktorá je naozaj všadeprítomná. A samozrejme že keď ide o klasický orchester, ide aj o klasickú hudbu. Možno budete prekvapení, aké grády dokážu koncertné melódie pridať akčným scénam a ako negýčovito dokresľujú chvíle, ktoré Alik trávi s dedkom alebo so svojou priateľkou.

Netuctový arménsky film vás okrem hudobnej stránky prekvapí tiež niekedy drsnejším, inokedy zase nežným humorom. A aj keď to tak spočiatku nevyzerá, budete sa celkom často smiať. Ale pozor, za všetkým tým vtipom je ukrytá nepríjemná skutočnosť, bežná realita, s ktorou sa občas umelci, najmä v postsovietskych krajinách, museli a musia vyrovnávať. Kultúra je často považovaná za akýsi nadštandard a peniaze na ňu sa politikom hľadajú ťažko. Až keď im dá niekto doslova nôž na krk, sú ochotní nejakú tú korunu predsa len nájsť. Ďalším a veľmi milým prekvapením filmu je mladý arménsky herec Samvel Tadevosian. Sám o sebe hovorí, že patrí skôr na divadelné dosky, ale ako sa presvedčíte, filmová kamera ho má rozhodne rada (hlavne dámy na ňom rady spočinú pohľadom). Navyše kombinácia komédie a drámy mu sedí ako uliata.

Netradičný film so svojráznou poetikou neurazí ani fanúšikov hollywoodskych trhákov. Arménske kulisy dodávajú filmu exotickosť, ale inak všetko ide ako v každom inom dobrom filme – dialógy majú tempo, herci sa svojou prácou očividne bavia a príbeh má hlavu a pätu.

Nezostáva nič iné než vám Bravo Virtuoso vrelo odporučiť.

Samvel Tadevosian

Samvel sa narodil v roku 1993 v Jerevane, kde absolvoval Divadelnú fakultu Jerevanského štátneho inštitútu divadla a kinematografie a dostal angažmán v Národnom divadle opery a baletu a bábkovom divadle Hovhannes Tumanyan. Získal divadelnú cenu Artavazd ako najlepší mladý herec roka, a to za úlohu v inscenácii Egoista. Hral vo filmoch Bravo Virtuoso a Kyanq u Kriv.

Zaujímavosť

Hoci film vznikol vo francúzsko-belgickej produkciu, zahrali si v ňom len arménski alebo rusky hovoriaci herci.

Pozrite si aj

Kyanq u Kriv

Realistický film zobrazuje život v Arménsku na začiatku 90. rokov minulého storočia, v prvých rokoch nezávislosti Arménska. Obdobie plné politických i ľudských konfliktov sledujú a prežívajú na vlastnej koži štyria priatelia a dve sestry. Samvel Tadevosian tu má úlohu Tigrana.

Zmením si meno

Obdobie dospievania nie je ľahké pre žiadne dievča na svete – ani pre štrnásťročnú Evridiku z arménskeho mestečka Alaverdi. Dievča netúži po ničom inom ako stať sa niekým iným a žiť niekde inde. Citlivá sonda do duše teenagerky kombinuje moderné technológie s tradičným arménskym rozprávaním šakaran.

Bravo Virtuoso

Hodnotenie redakce