Vojna podľa Kubricka
Foto Cinemax
Dá sa rozpútať vojna omylom? V prípade filmu Stanleyho Kubricka sa to dá veľmi hladko. Oveľa ťažšie je túto náhodnú vojnu ukončiť.
Vo filme Dr. Divnoláska sa partičke trochu paranoidných generálov milujúcich vojnu záhadným omylom podarí rozpútať konflikt, ktorý hrozí zničením celej Zeme. Náčelník generálneho štábu totiž vyšle nad Sovietsky zväz letku bombardérov a tá aktivuje sovietsku atómovú zbraň „bombu posledného súdu“. Ako teraz zo všetkého von? Podarí sa Britom a Američanom zo všetkého vycúvať bez úrazu? Jedinou možnosťou na záchranu je presvedčiť večne opitého sovietskeho premiéra, že celá akcia bola len nevydarený vtip. A prečo aj nie, keď máte za poradcu šialeného dr. Divnolásku, niekdajšieho nacistického vedca.
Studená vojna s nadhľadom
Filmy Stanleyho Kubricka možno charakterizovať mnohými slovami, ale výrazy obyčajný alebo nudný medzi nimi nenájdete. Tento svojrázny tvorca sa preslávil svojou snahou o dokonalosť aj puntičkárstvom (často si točil jeden záber z niekoľkých uhlov atď.), ale aj istou mierou čudáckosti. Jeho svojrázny rukopis sa premietol aj do filmu Dr. Divnoláska s podtitulom alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu. Pokiaľ tento film nepoznáte a neviete, z ktorého je roku, vôbec vás zrejme nenapadne, o čo by v ňom mohlo ísť. Film išiel do kín v roku 1964, teda v čase, keď bola v plnom prúde studená vojna. Väčšina z vás určite už bude vedieť, kam mierim. Kubrick si totiž veľmi otvorene strieľa z veľmi napätých vzťahov medzi Spojenými štátmi a vtedajším Sovietskym zväzom.
Dej filmu sme naznačili vyššie, určite to nie je nič až tak podivné, koniec koncov z diktátorov, vojen i politikov si umelci strieľali vždy. Okrem satirického pohľadu na neustále hrozby atómovými bombami sa však Kubrickovi do filmu podarilo vniesť aj tému, povedzme, vznešenejšiu. Zaujíma ho, napokon rovnako ako v ďalšom filmovom opuse 2001: Vesmírna odysea (1968), človek v konflikte so svojimi vynálezmi. Ľudia vždy niečo kvázi ušľachtilé vymyslia a potom takým „vynálezom“ začnú ničiť (trochu čapkovská téma, nemyslíte?).
Dr. Divnoláska je však predovšetkým satirickou komédiou pracuje so základným, a teda skvele fungujúcim princípom komédií – všetko je brané vážne, a o to smiešnejšie sa potom všetky udalosti zdajú. Majstrom v tomto ohľade je vo filme George C. Scott. Ak sa začnete sústrediť na jeho grimasy, budete musieť uznať, že je geniálny. Svojím spôsobom vo všeličom pripomína Jerryho Lewisa alebo Jima Carreyho. Scott je tak hlavným hereckým ťahúňom celého filmu. Hrá presne v duchu hesla, že vtipný nie je muž v smiešnom klobúku, ale vtipný je muž, ktorý nevie, že má na hlave smiešny klobúk. A to je tiež podstata celého filmu. Studená vojna nebola vtip, atómová bomba už vôbec nie, ale niektoré spôsoby správania, politici aj zažité stereotypy si o zosmiešnenie jednoducho samy hovorili.
Táto čiernobiela klasika vás presvedčí, že dobré filmy jednoducho nestarnú a že Stanley Kubrick bol síce čudák, ale jeho filmy právom patria k tomu najlepšiemu, čo zábavný priemysel vyprodukoval.
Zaujímavosť
S dĺžkou iba 95 minút ide o najkratší film, ktorý Kubrick natočil od roku 1960 až do svojej smrti v roku 1999.
Dr. Divnoláska
Réžia Stanley Kubrick
Scénár Stanley Kubrick, Terry Southern, Peter George
Obsadenie Peter Sellers, George C. Scott, Sterling Hayden, Keenan Wynn, Slim Pickens, Peter Bull, Tracy Reed
Dĺžka 90 min.
Rok 1963