V zajatí piesku

Sledujte na AMC na Skylink Live TV Sledovať

Kultové sci-fi Duna sa vo svojej dobe celkom vymykalo z normy. Aby aj nie, keď sa réžie ujal majster temných žánrov David Lynch.

Medzigalaktický vojnový príbeh sa odohráva v roku 10191. Ako vždy ide o takú „maličkosť“, o substanciu, ktorá umožňuje cestovať kozmickým priestorom. A čo čert nechcel, dá sa zohnať len na jedinej planéte v celom vesmíre. Úplne nezaujímavá piesočná planéta sa tak razom stane stredom vesmíru. Príbeh sám nie je zase taký unikátny, film ale vstúpil do dejín svojím jedinečným vizuálnym spracovaním. Lynch si dal záležať, aby piesok škrípal medzi zubami i divákom, a aj keď film u skalných fanúšikov sci-fi v osemdesiatych rokoch nijako zvlášť nezabodoval, dnes patrí ku klasike.

Lynch je proste Lynch

Duna býva charakterizovaná rôzne. Ako vizionárska, frustrujúca, inšpiratívna, podivná, vzrušujúca či mätúca. Lynch nás totiž zavedie do akejsi králičej nory budúcnosti. Skoro všetko v nej vyzerá ako sen, futuristický, možno aj surrealistický sen, v ktorom sa vyzná zrejme len Lynch sám. V recenziách sa často objavovali sťažnosti, že sa Lynch úplne odvrátil od knižnej predlohy, že vytvoril dielo, ktoré vôbec nezapadá do žánru sci-fi. Lenže ak posadíte do režisérskeho kresla Davida Lyncha a očakávate, že dostanete Georgea Lucasa, ste úplne mimo. Lynch vidí svet úplne odlišne ako väčšina ľudí, a preto sa nám občas zdajú jeho vízie v Dune nezmyselné. On však len inšpiruje umením samotným. V Dune môžete rozoznať vplyvy holandského maliara Hieronyma Boscha, hoci až v závere pri cisárskych bránach. Groteskná postava baróna zase odkazuje k anglickému filozofovi Francisovi Baconovi.

V Lynchovom príbehu ostatne nie je nič len tak náhodou, všetko má svoj zmysel a pevné miesto. Keby bolo pobrežie na Caladane len pokojným útočiskom plným bieleho piesku, išlo by len o plagátovú reklamu na raj kdesi ďaleko vo vesmíre. V Lynchovom poňatí ale ide o priestor, ktorý je neustále v pohybe a núti postavy i divákov byť stále v strehu. Presne také sú aj pocity hlavného hrdinu Paula a jeho rodiny, keď sa pripravujú na vstup do levieho brlohu v Arrakise. A tak by sa dalo pokračovať ďalej. Okrem nespočetných umeleckých alúzií je Duna pretkaná tiež Lynchovými obľúbenými témami: sen vs. realita, nejasnosť a zahmlenosť, mutácie buď genetické, alebo umelé, či povaha sexuality.

Lyrika namiesto vernosti k predlohe

Prečo bol pre kritikov v osemdesiatych rokoch taký problém, že Lynch zdôrazňuje emočnú linku namiesto literárnej predlohy a deja? Pretože v Lynchovom poňatí nie je Paulova cesta politická. Dôležitá je pre neho „emocionálna krajina“, ktorú Lynch vytvára vo všetkých svojich filmoch, to je zásadné pre rozprávanie príbehu. To všetko je oveľa dôležitejšie ako vymyslieť ďalšie príbehy konkrétnych postáv alebo sa vrhnúť do vĺn nespočetných politických intríg. V dôsledku toho nie je Paulov život ako náš, nejde o rad vágne prepojených udalostí.

Takže sústrediť sa na to, kde Lynch nedokázal doslovne ilustrovať Herbertovu predlohu, je jednoducho strata času.

Duna nie je film, ktorý vyžaduje, aby bol divák na pochybách, ale Lynch naopak trvá na tom, že veríte, že existujú svety a vízie, ktoré prekračujú realitu číhajúcu v podvedomí každého človeka a že ich ignoruje iba hlupák.

Zaujímavosť

David Lynch sa stal štvrtým režisérom Duny a ako jediný dokázal film dokončiť a uviesť do kín.

Duna

Hodnotenie FDB 75,8 % | Hodnotenie redakce