Umenie žiť a žiť umením

Sledujte na Film Europe HD na Skylink Live TV Sledovať

Životopisná dráma s Willemom Dafoem v úlohe Piera Paola Pasoliniho.

Film sa vracia do roku 1975 a mapuje posledné mesiace režisérovho života medzi dokončením škandalózneho filmu Saló aneb 120 dní Sodomy a jeho brutálnym ubitím homosexuálnym prostitútom.

Film Pasolini je ako milostný list od jedného ikonického talianskeho umelca druhému. Režisér Abel Ferrara je vzdialený klišé hollywoodskych životopisných filmov. Naopak natočil dielo, ktoré rozhodne len nekĺže po povrchu a netematizujeme senzácie (u Pasoliniho ako dosť otvoreného homosexuála by bolo jednoduché škandalizovať jeho život a bolo by to nesmierne hollywoodske). Je to film zložený z fragmentov, je veľmi intenzívny, možno by sa dalo povedať, že ide o jednu z najintuitívnejších a najzáhadnejších filmových biografií, ktoré boli natočené.

Snaha zachytiť nezachytiteľné

Námetom filmu je samozrejme sám veľký Pier Paolo Pasolini, ikonický režisér povojnovej filmovej generácie. Hrá ho Willem Dafoe, ktorý sa očividne úplne vžil do úlohy intelektuála a umelca, čo bol pomerne bežný typ pozemšťana v polovici 20. storočia, rozhodne bežnejší ako dnes. Pasolini však nebol len režisér, bol to tiež spisovateľ, esejista a filozof. A predovšetkým to bol muž, ktorý sa nijako netajil svojím osobným životom. Rovnako tak otvorene vyjadroval svoje názory na taliansku, západnú a globálnu spoločnosť – vlastne na celú civilizáciu. Bol komunistom, ateistom a ostrým kritikom autoritárskej vlády i kapitalizmu. Žil relatívne otvoreným životom ako homosexuál, čo bolo na tú dobu v Taliansku pomerne vzácne.

Bol som v pekle a spoznal som veci, ktoré nerušia sny iných ľudí

Zlé jazyky niekedy tvrdia, že zomrel v duchu svojich filmov. V roku 1975 bol ubitý a ešte prejdený na pláži pri incidente s homosexuálmi. V období svojej vraždy práve dokončil svoj najznámejší film Saló aneb 120 dní Sodomy podľa knihy markíza de Sade. Osud?

A toto všetko budete môcť sledovať aj v tomto vynikajúcom a zároveň veľmi neobvyklom filme. Je to ako mozaika, v ktorej sa prelína minulosť s prítomnosťou, s posledným dňom Pasoliniho života. A Ferrara si všetko náležite vychutnáva, aj vás, divákov. Každá scéna má svoj vlastný čas. Nie je kam sa ponáhľať. Tiché pasáže založené na obraze striedajú filozofickejšie party a strih, zrazu ste v Sodome, strih, sledujete Pasoliniho doma s matkou, strih, rozhovor, strih, nočné ulice, strih, spomienky na mladosť, strih Sodoma, strih, ulice s prostitútmi, strih... toto nie je napodobňovanie zbožňovanej ikony, toto je otvorené vyznanie génia géniovi.

Pasolini