Táto krajina nie je pre každého

Divoký západ bol plný nielen dobrodružných prestreliek, zlatokopov a šerifov s koltmi prekliato nízko pri páse.

Bol to tiež priestor, kde spolu bojovali dve kultúry – indiánska a belošská. Dráma z produkcie HBO je situovaná do druhej polovice 19. storočia, kedy sa pomyselne lámal chlieb. Budú indiáni súčasťou spoločnosti, alebo ich noví obyvatelia vytlačia na úplný okraj? Hlavní protagonisti, každý zastupujúci iný pohľad na situáciu, sa snažia všetko vyriešiť v pokoji a mieri. Lenže Divoký západ je jednoducho divoký a diplomacia je na zbrane a hory plné nálezísk zlata príliš krátka...

Na pohnuté udalosti sa pozeráme hlavne z pohľadu vzdelaného mladého muža, doktora Charlesa Eastmana. Pôvodom je to Sioux menom Ohiyes, ktorý sa ako malý chlapec ocitol vo svete „bielych“. Napriek počiatočnému odporu a pokusom utiecť nakoniec prijal kresťanskú vieru aj nové meno a v podstate na svoje korene zabudol, dokonca sa oženil s „nepôvodnou kolonizátorkou“. Charles však svoj pôvod nezaprie a indiáni a ich kultúra sú súčasťou jeho samého aj jeho života. Neustále je preto rozkročený medzi dvoma svetmi. Aj keď sa snaží pomáhať všetkým, priateľské riešenie vtedy nebolo v silách nikoho – ani tohto mladého muža. Je teda sklamaný nielen zo sveta, v ktorom žije, ale hlavne sám zo seba.

Podobne je na tom aj Sediaci býk, ktorý v bitke pri Little Bighorne pôsobil ako jeden z najdivokejších a najpyšnejších indiánskych bojovníkov. Celý čas sa snaží sa za svojich ľudí a rodinu biť, ale nakoniec je kvôli prežitiu donútený prijať ponuku „bielych mužov“. Kmeň síce za svoju pôdu dostane poriadny zväzok peňazí, ale v podstate to pre neho nič neznamená. Posvätná pôda je posvätná a jej cena sa vyčísliť nedá. A hoci sa všetci hlavní protagonisti vo filme snažia o dohodu, krvavý masaker je nakoniec neodvratný.

„V žiadnom jazyku pôvodných obyvateľov neexistuje výraz pre vlastnenie pôdy.“
Charles Eastman

Zaujímavé na tomto filme je, že aj keď nepríde happy end a všetko smeruje k tragédii, žiadna z postáv nie je vykreslená jednoznačne a plocho. Nie sú tu dobrí indiáni a zlí belosi či naopak. Dobrých ľudí aj podliakov nájdeme na oboch stranách. Celý konflikt tak postupne graduje a môžeme sledovať, aké ťažké bolo vtedajšie vyjednávanie, ako ťažko sa nielen tvorili, ale aj presadzovali zákony a aké krehké boli niektoré spojenectvá. Paradox Spojených štátov tu vyvstáva v celej svojej šírke – krajina, ktorá si zakladá na slobode a šanciach pre každého, pri svojom zrode násilne zlikvidovala kultúru pôvodných obyvateľov.

Moje srdce pochovajte pri Wounded Knee nie je len historickým filmom, je to veľmi emotívny film, ktorého sila je v autentickosti a precítenosti. Nečakajte žiadnych veľkých hrdinov, ktorí nakoniec rozprášia nepriateľov ako nejaký spolok superhrdinov. Toto sú príbehy obyčajných ľudí, ktorým do života fatálne vstúpila politika a ekonomické záujmy. Každý z nich sa s tým vyrovnával po svojom. Každý bojoval, ako vedel. A každý niekomu ublížil v mene spravodlivosti. Toto je proste film, ktorý stojí za to vidieť – bez ohľadu na drobné historické nepresnosti, občasný pátos i zbytočnú vyhranenosť. Však uvidíte sami...

Moje srdce pochovajte pri Wounded Knee

Hodnotenie FDB 85,3 % | Hodnotenie redakce