Ben Stiller sa po piatich rokoch zase dostal k réžii a natočil krásnu a milú dojemnú komédiu, ktorá sa dokonale hodí pre predvianočný čas.
Walter Mitty sa prvýkrát objavil v časopise New Yorker v marci 1939, v príbehu, ktorý sa stal jednou z najpublikovanejších amerických poviedok vôbec. Odvtedy sa jeho meno stalo slovníkovým heslom označujúcim „obyčajného, často neúspešného človeka, ktorý sa vyžíva vo fantazijných predstavách o svojich osobných triumfoch“. Od minuloročných Vianoc ale Waltera Mittyho poznáme aj ako sladko bojazlivého fotoeditora časopisu Life, ktorý kvôli jednej kolegyni a jednej fotografii prekoná strach a začne svoje fantázie konečne tiež prežívať. Túto variáciu na poviedku Jamesa Thurbera vlani nakrútil Ben Stiller, známy americký komediálny herec, ktorý titulnému hrdinovi prepožičal aj svoju tvár.
Mitty už sa do filmu raz dostal, v roku 1947. Vtedy ho hral iný populárny komik, Danny Kay, jeho Walter sa živil ako editor nakladateľstva a jeho fantázie poháňali všetky tie brakové dobrodružné romány, ktoré tam musel čítať. Nebol osamelý, jeho blízki vrátane matky a snúbenice ho však dosť otravovali. Jeho víťazstvo spočívalo v tom, že sa im dokázal postaviť.
Stillerov Mitty sa naopak prihlasuje na zoznamku, lenže jeho profil nie je zaujímavý, pretože Walter nič zaujímavé neprežil a romantickým hrdinom trestajúcim zloduchov a zachraňujúcim psíkov z horiacich domov je len vo svojich snoch. Jeho matka je milá a chápavá, otravuje ho hlavne nový mladý šéf, ktorý plánuje koniec tlačenej verzie slávneho časopisu Life a vyhráža sa Walterovi padákom, ak sa rýchlo nenájde stratený negatív fotky jedného staromódneho a dobrodružného fotografa. Mitty sa tak vydáva do sveta po fotografových stopách a film skladá dojemnú poctu nielen obyčajným milým ľuďom schopných neobyčajných vecí, ale aj analógovej dobe ktorá ctila tradície a preverené hodnoty.