Superman, X-Men alebo Spiderman – hrdinovia s nadľudskými silami, ktorí začali zachraňovať svet často už v predvojnových komiksoch, neboli nikdy populárnejší ako dnes. Čím to je?
P o vlne supermanovských filmov v osemdesiatych rokoch sa zdalo, že tomuto žánru viac menej odzvonilo. V posledných šiestich rokoch však bolo natočených tridsať filmov s hrdinami komiksov nakladateľstva Marvel a DC, a to je ešte len začiatok. Pred mesiacom zverejnilo štúdio Warner dátumy premiér deviatich filmov, ktoré majú nasledovať po filme Batman vs. Superman: Dawn of Justice, ktorý sa práve natáča v Detroite. A Sony Pictures vraj pracuje na hneď štyroch filmoch o Spidermanovi.
Tvárou v tvár tejto inflácii superhrdinov sa mnohí z brandže pýtajú, či všetky z plánovaných filmov vôbec môžu naplniť vysoké očakávania ich tvorcov. Napriek obrovskej marketingovej podpore zarobil posledný Spiderman „len“ 708 miliónov dolárov z miliardy, ktorú si od neho štúdio Sony sľubovalo.
Popularita superhrdinského žánru napriek tomu zostáva nebývalo vysoká. Pravdepodobne to súvisí s tým, aký je náš svet čím ďalej zložitejší a neprehľadnejší. Zmietajú ním konflikty, ktoré sú navyše stále menej predvídateľné. Filmy o lietajúcich ľuďoch zachraňujúcich svet sú preto dokonalým eskapizmom, teda unikaním do sveta jednoduchých príbehov, kde je dobro a zlo jasne rozlíšiteľné. Vďaka stále dokonalejšej počítačovej animácii je tento svet tiež vizuálne mimoriadne príťažlivý.
Popularita nadľudí neklesá
Zaujímavé je, že si superhrdinovia udržujú väčšiu či menšiu popularitu už sedemdesiat či osemdesiat rokov. A to bez toho, aby sa výrazne menila ich podoba alebo výzvy, ktorým čelia. Na rozdiel od ikon studenej vojny, akými boli Bond alebo Rambo, sa superhrdinovia zdajú byť niečím univerzálni, nadčasoví. Napríklad ich identity a kostýmy symbolizujú určitú ľudskú vlastnosť alebo schopnosť, často odkazom na zviera, ktoré je jej tradičným nositeľom: vrtký ako pavúk, divoký ako rosomák. Ľudia si týmto spôsobom privlastňujú silu zvierat odpradávna, keď si obliekajú ich masky či si ich tetujú na rameno.
Niektorí komiksovým príbehom vyčítajú prílišnú jednoduchosť, práve v nej je však ich sila. Nie je náhoda, že väčšina filmov opisuje okamih, kedy obyčajný človek získa alebo si uvedomí svoje schopnosti. Napriek strachu a pochybnostiam nakoniec prijme svoje neľahké poslanie pomáhať a chrániť. Je to jeden z najtypickejších príbehov, aké si ľudia rozprávali už v jaskyni pri opekaní mamuta. A inšpirácia, ktorej nie je nikdy dosť.
