Stratili sme Stalina – Alebo kto z koho

Sledujte na JOJ Cinema HD na Skylink Live TV Sledovať

Vysmiať sa mocným v demokracii je zdravé. Vysmiať sa mocným v diktatúrach je úľavné, ale nie bez rizika. Vysmiať sa mocným v Rusku sa rovná samovražde.

Píše sa rok 1953. Stalin už dlhšie ako 12 hodín leží na podlahe svojej pracovne v kaluži vlastného moču. Členovia politbyra a sovietskej vlády sa pomaly zlietajú, aby nad telom umierajúceho vodcu horekovali a zároveň sa pripravili na nemilosrdný boj o uprázdnený trón. Všetkým je jasné, že budúce hodiny a dni rozhodnú o tom, kto sa odoberie na popravisko, kto do gulagu a kto bude smieť mávať pracujúcemu ľudu z tribúny na Červenom námestí aj pri budúcich oslavách Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Film s patričnou zlomyseľnosťou a obrovskou dávkou čierneho humoru ukazuje, ako sa s touto delikátnou situáciou súdruhovia popasovali. A urobil to tak dobre, že jeho premietanie bolo v Rusku na pokyn najvyšších miest zakázané. Je možné si predstaviť lepšie odporúčanie?

Starí známi

Dvoch kľúčových tvorcov, ktorí sa podieľali na vzniku tejto britsko-francúzskej komédie, už dobre poznáme. O režisérovi Armandovi Iannuccim sme pred časom písali v súvislosti s jeho pôvabnou adaptáciou Dickensovho románu Čarovný svet Davida Copperfielda (odkaz na magazín č. X), Fabiena Nuryho, spoluautora komiksovej predlohy filmu sme zase predstavili ako scenáristu a režiséra vynikajúceho francúzskeho seriálu Polícia Paríž 1900 v čísle X. Spojením oboch vznikol kongeniálny tím, ktorý vyťažil z námetu maximum a divákom naservíroval nielen extra porciu smiechu, ale aj pocit zadosťučinenia z toho, že aj tých najmocnejších môže občas dohnať spravodlivá odplata.

Čaká ťa krásny spánok, starec. Prevezmem to.
Lavrentij Berija

Môžeme sa smiať?

Je zrejmé, že sa tvorcovia niekedy odchyľujú od historických faktov. Spodobenie dobovej atmosféry je však natoľko realistické, že aj vyfabulované scény ako napríklad Berijova smrť z rúk rozhnevaných pomstiteľov pôsobí napodiv pravdivejšie ako historická skutočnosť. V iných prípadoch zase Nury domýšľa situácie, o ktorých síce neexistujú priame svedectvá, ale bolo na ne zarobené z logiky veci. Tak napríklad scéna, v ktorej členovia politbyra nie sú schopní (a možno ani ochotní) privolať k umierajúcemu Stalinovi lekára, vychádza z faktu, že väčšinu doktorov nechal paranoidný generalissimus počas protižidovskej kampane povraždiť. Lov na tých niekoľko vetchých či úplne neschopných felčiarov v moskovských uliciach, z ktorých je nakoniec splácané trasúce sa a už zbytočné konzílium, je prízračný aj príznačný. A tak sa to má v tomto filme so všetkým. Každý smiech je vykúpený mrazením a otázkou, či je v poriadku sa tak dobre baviť, keď sa na nás z pozadia každého vtipu škerí násilie a utrpenie. Lenže smiechu sa jednoducho ubrániť nedá. Už preto, že pachtenie všetkých ambicióznych lumpov, ich intrigy, komploty i strach o vlastné životy generujú nádherne absurdné a tragikomické situácie, s akými sa bežný smrteľník nemá šancu stretnúť.

Hoci je film plný hviezd, treba vyzdvihnúť predovšetkým štyri z nich. Simon Russell Beale si zahral démonického Beriju, Michael Palin Molotova, Jason Isaacs sa s gustom štylizoval do bohatierskeho generála Žukova a Steve Buscemi do Nikity Chruščova. Zdá sa, že si svoje úlohy naozaj užili. Keď si pozriete brušný súboj Chruščova s Berijom na Stalinovom večierku, pochopíte prečo.

Steve Buscemi (* 13. decembra 1957)

Rodák z New Yorku a jeden z najpopulárnejších amerických hercov súčasnosti začínal ako hasič. Potom, čo dlho nemohol preraziť, si jeho výraznú tvár všimol Jim Jarmusch. Skutočným zlomom v jeho kariére bola spolupráca s Quentinom Tarrantinom na filme Gauneri. Jeho filmografia zahŕňa desiatky titulov, medzi nimi aj kultové pecky ako Fargo, Barton Fink, Big Lebowski, Pulp Fiction a mnoho ďalších.

Previous Next

Stratili sme Stalina

Hodnotenie FDB 71,5 % | Hodnotenie redakce