Stará škola

Život v prírode takmer bez kontaktu s ostatnými ľuďmi nie je len výsadou pustovníkov. Občas proste ľudia netúžia po spoločnosti a ruchu veľkomiest, najmä tí zo „starej školy“.

Napadlo vás niekedy, aké to musí byť sledovať desiatky rokov život ostatných a vývoj spoločnosti? Mladí ľudia o tom určite nepremýšľajú, ale najstaršia generácia vie svoje. Mnohí Európania, ktorí majú cez osemdesiat rokov, začali svoj život počas jedného z najkrvavejších konfliktov v histórii, zažili vzostup a pád komunizmu a nakoniec sa dožili veku, kedy sa svet začal scvrkávať do krabičiek a na obrazovky najrôznejších inteligentných technológií. To je poriadne rušný život. Niet teda divu, že si niektorí dôchodcovia môžu myslieť, že dnešní mladí ľudia sú tak trochu blázni. A na tento generačný konflikt sa zameriava aj film Dome Karukoskiho nazvaný jednoducho Hundroš.

Hundroš však nie je len názov filmu, zároveň je to asi tá najvýstižnejšia charakteristika hlavného hrdinu – deduško z odľahlej časti Fínska, kde žije v pokoji sám v súlade s prírodou, obrába si svoje pole, pravidelne rúbe drevo a ľuďom sa vyhýba, zrazu musí vyraziť do sveta. Lenže moderná doba jeho vnúčat ho doslova desí, pretože on túži po jedinom, po starých časoch, „kedy veci boli jednoduchšie“.

Film Hundroš je všade charakterizovaný ako komédia, komédia o starobe, o nečakaných a absurdných situáciách, ktoré čakajú na človeka, ktorý sa zasekol niekde v roku 1953. Smiať sa naozaj budete, jadrom filmu je však vážnejšia téma, a to ako sa správame k staršej generácii. Základná otázka preto znie: môžeme viniť starších ľudí z ich nepochopenia našej modernej mobilnej spoločnosti? Pravdepodobne nie, ale ruku na srdce, často to tak mnohí robíme. Veci, na ktorých Hundrošovi záleží – rodinné hodnoty, tvrdá práca a zemiaky – sa totiž zdajú byť dnes minimálne zastarané a malicherné.

Aj napriek láskavému humoru a niektorým naozaj vtipným situáciám je tak Hundroš predovšetkým o generačnom konflikte. Antti Litja ako hlavný hrdina je výborný – najmä keď bojuje s telefónom alebo sa bojí elektrickej zubnej kefky. Našťastie vie byť dosť mrzutý aj ironický, takže vo vás nebude vzbudzovať pocity ľútosti a trápnosti, naopak. Pobaví vás, ale občas aj naštve svojou neústupčivosťou. Lenže chyby nemôžeme hľadať len u Hundroša aj mladšia generácia má svoje. Techniku ovláda bravúrne, ale nasekať drevo a vypestovať zemiaky je pre niektorých poriadna fuška…

Celkovo možno povedať, že Karukoskiho film je vtipný a zároveň trochu melancholický. Hundrošovi sa smejete, ale pozor, raz môžeme byť mrzutými starčekmi aj my sami…

Hundroš

Hodnotenie FDB 67,5 % | Hodnotenie redakce