Na striebornom plátne sa to dnes len tak hemží všemožnými zombíkmi a mimozemšťanmi. Starí dobrí duchovia sa však medzi nimi nestrácajú.
Duchovia strašia snáď vo všetkých filmových žánroch, najčastejšie sú však kladnými hrdinami, ktorí bavia deti: napríklad Casper, pôvodne komiksová postavička z tridsiatych rokov, švihnutý duch Beetlejuice z rovnomennej komédie Tima Burtona alebo rytier Viliam Brtník z Brtníku a jeho dcéra Leontýnka.
Klasická predstava duše zosnulého, ktorá nemôže opustiť miesto svojej tragickej smrti, bola ako námet najpopulárnejšia v začiatkoch kinematografie. Čoskoro ju však vytlačili práve zábavné či naopak hororové stvárnenia duchov. V osemdesiatych rokoch sa začali zjavovať aj v romantických filmoch, akým bol v roku 1990 natočený Duch s Demi Moore, Patrickom Swayzem a Whoopi Goldberg v hlavných úlohách. Stal sa vo svojej dobe komerčne najúspešnejším filmom a získal aj dvoch Oscarov.
Najmä za veľkou mlákou je však za kultovú považovaná komédia Krotitelia duchov z roku 1984. Bill Murray a Dan Akroyd ako majitelia malej firmy na odchyt strašidiel dokonca majú skutočných nasledovníkov, ktorí lov duchov vykonávajú vo svojom voľnom čase, niekedy ale aj ako vážne mienenú živnosť. Na niektorých dokumentárnych kanáloch môžete sledovať celé seriály, v ktorých dospelí ľudia v opustených budovách inštalujú najmodernejšiu techniku a v neďaleko zaparkovanom obytnom prívese prežívajú hotové drámy, kedykoľvek prístroje zaznamenajú nejaké to „niečo“.
V priebehu nultých rokov sa na strieborné plátno začali vracať tradiční duchovia. Pokoj po smrti nemohli nájsť
Bruce Willis vo filme Šiesty zmysel (1999), Nicole Kidman aj s rodinou v Tí druhí (2001) či zúrivé dievča v japonskom horore Kruh a jeho hollywoodskom remaku. Okrem počítačových efektov mávajú moderné duchárčiny aj prepracovanejší príbeh než čiernobiele filmy z pred sedemdesiatich rokov. Rafinovane rozostrujú hranicu medzi realitou a fantáziou postáv, alebo končia prekvapivou pointou.
Vyniká medzi nimi španielsky Sirotinec, režisérsky debut Juana Antonia Bayona v produkcii slávneho mexického režiséra Guillerma del Torro. Nakrúcal sa v roku 2007 v pôsobivých kulisách členitého pobrežia kraja Asturias a v rozľahlom dome z devätnásteho storočia. Ten je vo filme opusteným sirotincom, do ktorého sa odsťahuje Laura s manželom a sedemročným adoptovaným synom, aby ho prestavala na domov pre postihnuté deti. Malý Simón si nájde imaginárneho kamaráta s maskou z vrecoviny na hlave a začnú sa diať divné veci. Hrozný príbeh starého domu ešte nie je uzavretý.