Sama, ďaleko a v divnej rodine

Mia ide pracovať ako au pair do dobre zaopatrenej rodiny. Čoskoro ale zistí, že sa ocitla vo veľmi nezdravom prostredí… Dráma Tiché dotyky s Eliškou Křenkovou má výrazný zahraničný rozmer.

Michal Hogenauer za hranice Česka pokukuje už od štúdií na FAMU. Jeho školské filmy bodovali na festivaloch, potom mladý scenárista a režisér pôsobil ako umelecký riaditeľ festivalu Febiofest, v rámci ktorého mu rukami prechádzal výber európskej a svetovej kinematografie. Nie je teda veľkým prekvapením, že svoj celovečerný debut Tiché dotyky natočil v zahraničnej koprodukcii a s jasnou inšpiráciou seversky strohými a úspornými psychologickými drámami.

Křenková skvele znázorňuje proces, ako sa odľudštená atmosféra na Mie podpisuje: naivné dievča sa tlaku okolia prispôsobuje, a nakoniec mu ustupuje

Eliška Křenková, pre ktorú ide rovnako o prvú hlavnú úlohu, hrá sotva dvadsaťročnú Míšu, ktorá sa nechá najať ďaleko od domova ako au pair. Ako tisíce jej podobných mladých žien si chce dokázať svoju samostatnosť, zarobiť peniaze, spoznať cudziu krajinu, naučiť sa iný jazyk, dokázať svojmu okoliu i samej sebe, že na to má… Rodina, v ktorej sa má starať o desaťročného chlapca Sebastiana, sa však ukáže byť trochu zvláštnou. Hneď na privítanie Míšu premenuje na Miu, za strojenými úsmevmi a distingvovaným vystupovaním schováva citový chlad. Čoskoro dievča zapojí do striktných domácich rituálov a neskôr ju prinúti používať na Sebastiana drsné výchovné metódy.

Hogenauer má jasnú režisérsku a výtvarnú predstavu. V spolupráci s holandským kameramanom Greggom Telussom vykresľuje strohé, minimalistické prostredie, ktorým postavy v dlhých neprerušovaných záberoch prechádzajú ako bábky. Rodinný dom je elegantne vyprázdnený a sterilne hladký, nikde nie je žiadny záchytný bod pre osobný dotyk alebo emóciu. Chladná nevšímavosť vládne aj vonkajším scénam.

Eliška Křenková skvele znázorňuje proces, ako sa táto odľudštená atmosféra na Mie podpisuje: obyčajné, možno trochu naivné dievča sa napriek počiatočnému znepokojeniu tlaku okolia prispôsobuje, a nakoniec mu ustupuje. Úlohu v tom má aj fakt, že sa vlastne nemá kam vrátiť: odchod domov by znamenal zlyhanie v očiach jej samotnej aj v očiach jej blízkych. K Miinej stratenosti a tvárnosti prispieva aj to, že sa všetka jej komunikácia s rodinou odohráva v angličtine, ktorú dievča príliš neovláda. Na ťaživosti filmu pridáva, že bol inšpirovaný skutočnými udalosťami.

Česko-holandsko-lotyšská koprodukcia sa nakrúcala s holandským obsadením v Pobaltí. Českú zložku okrem Hogenauera a Křenkovej zastupovala produkcia Negativ, ktorá začínajúcich filmárov vyhľadáva dlhodobo a na Hogenauera mala „zálusk“ už počas jeho štúdií. Na FAMU bol režisér spolužiakom Olma Omerzua, ktorý sa vo svojich filmoch (Všetko bude, Rodinný film) takisto spolieha na Elišku Křenkovú. Tiché dotyky tento rok bežali v súťažnej sekcii Na východ od Západu na filmovom festivale v Karlových Varoch.

Michal Hogenauer

Rodák z Prahy vyštudoval réžiu na FAMU a slávil úspechy už so školskými filmami Děti sledující noční vlaky a Tambylles; druhý menovaný mal premiéru v sekcii Cinéfondation na filmovom festivale v Cannes. Tiché dotyky sú jeho celovečerným debutom.

Tiché dotyky

Hodnotenie redakce