Reštaurácia, či revolúcia?

Sledujte na HBO na Skylink Live TV Sledovať

Tento film je jednou veľkou paletou vôní, farieb, chutí a kostýmov.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že historický film Delikatesa je predovšetkým nádhernou vizuálnou freskou rozprávajúcou o okolnostiach otvorenia prvej francúzskej reštaurácie. Lenže to by sme tento drobný filmársky klenot podcenili. Skrýva v sebe oveľa viac. Na druhú stranu je potrebné konštatovať, že sledovanie filmu so sebou nesie nemalé riziká. Nekonečný sled vybraných lahôdok v dychberúcich aranžmánoch útočí na divákovu pevnú vôľu a dietetickú disciplínu od prvej minúty po záverečné titulky. 

Historický úvod

Vo Francúzsku sklonku 18. storočia jedol prostý ľud doma. Reštaurácie v dnešnom slova zmysle neexistovali. Pocestných obslúžili zájazdné hostince, kde bolo miesto na prespanie a na jedenie len to najnutnejšie. Vyššia gastronómia bola vyhradená šľachte, ktorá utápala čas a peniaze v nákladných radovánkach, ktorých súčasťou boli aj gargantuovsky opulentné hostiny. Nemať v službách skvelého kuchára by sa rovnalo spoločenskej samovražde. Režisér a scenárista Éric Besnard sa rozhodol vyrozprávať príbeh jedného z nich, muža, ktorý sprístupnil modernú francúzsku kuchyňu všetkým, hoci za značne dramatických okolností.

Páni, nezabúdajte, že obžerstvo je smrteľný hriech.

Jedlo ako tvorivá činnosť

Ocitáme sa v kuchyni na zámku vojvodu z Chamfortu, ktorému vládne uznávaný kuchár Manceron (Grégory Gadebois). Prípravu jedla chápe ako umenie, seba ako tvorcu, ktorý je z podstaty svojho nadania povinný hľadať nové možnosti a kombinácie chutí. Lenže práve jeho nespútaná imaginácia ho opakovane dostáva do konfliktu s vojvodom i jeho konzervatívnymi hosťami. Manceron ako hrdý muž radšej opustí zabezpečené miesto, než aby sa podvolil skostnateným pravidlám. 

Niečo je vo vzduchu

Sklamaný sa uchyľuje na rodný statok a rezignuje na všetko. Kým sa tam neobjaví záhadná Louise (Isabelle Carré), ktorá ho napriek počiatočnému odporu presvedčí, aby si otvorili podnik, v ktorom ponúknu dobré jedlo každému. Manceron váha, nápad mu pripadá príliš divoký. Nezabúdajme však, že je to obdobie veľkých zmien tesne pred vypuknutím Veľkej francúzskej revolúcie. Bratia Montgolfiérovci práve vyleteli do oblakov, Rousseau a Voltaire prekresľujú spoločenské pomery, ľudia sa domáhajú svojich práv, prečo teda nezmeniť aj pravidlá stravovania a nesprístupniť ho všetkým? K tomu bude ale potrebné vymyslieť všetko od začiatku, usporiadanie interiéru, ako jedlo ponúkať, ako ho podávať a tisíce ďalších maličkostí, ktoré nám dnes prídu samozrejmé, ale ktoré vo svojej dobe boli úplne nové. Samozrejme nie všetko ide hladko, nehovoriac o tom, že Louise skrýva temné tajomstvo, ktoré môže zničiť Manceronov podnik aj jeho samého.

Reštaurácia ako metafora revolúcie

Manceronova koncepcia reštaurácie vlastne odráža duch prichádzajúcich zmien. Dobré jedlo prestalo byť razom výsadou šľachty, on sám sa stal nezávislým a jeho duch získal možnosť tvoriť slobodne a bez obmedzení. Ide vlastne o pôvabnú hru, v ktorej je Manceronov počin metaforou blížiacej sa revolúcie. V tomto prípade však namiesto krvi tečú vybrané omáčky, krémové polievky, víno a sladké krémy, skutočnými obeťami je dozlatista opečená hydina, zverina, ryby v sprievode šalátov, paštét, syrov a ďalších dezertov. Dobrú chuť.  

Isabelle Carré (* 28. mája 1971)

Francúzska herečka neobyčajne širokého výrazového registra sa narodila v roku 1971. Jej životným snom bolo stať sa tanečnicou. Na filmovom plátne debutovala v roku 1989 v romantickej komédii Mlieko a čokoláda. O dva roky neskôr si zahrala dcéru Catherine Deneuve vo filme La Reine Blanche. Osem nominácií na francúzsku filmovú cenu César pre najlepšiu herečku premenila v roku 2003 za svoj výkon vo filme So souvenir des belles choses. Je vydatá za filmového producenta Bruna Péseryho, s ktorým má tri deti.

Previous Next

Delikatesa

Hodnotenie FDB 80 % | Hodnotenie redakce