Filmový sci-fi hit režiséra, ktorý mal točiť Hobita, je celý o boxovačkách obrovských robotov s gigantickými jašterími monštrami. Robí BUM, RACH a UÁÁ!
Je to asi rovnako absurdný nápad, ako keby Transformers podnikli výpravu do Jurského parku. Lenže režisér Guillermo del Toro bol odjakživa čudák a jeho filmy to dokazujú. Mal točiť Hobita, ale kvôli opakovane odkladanej prvej klapke z projektu vycúval. Z pohľadu filmového fanúšika to dopadlo presne tak, ako malo, pretože veľkolepé katastrofálne sci-fi z blízkej budúcnosti roku 2020 je jasnou del Torovou srdcovkou. Režisér Faunovho labyrintu, Hellboya alebo kultového mysteriózneho hororu Diablova chrbtica už od útleho detstva miluje filmy s obrovskými monštrami. Tým sa hovorí kaiju a pochádzajú z Japonska. Rovnako ako pani Godzilla.
Stret dvoch prírodných živlov
„Nadchla ma predstava sveta, v ktorom môžu byť monštrá také obrovské. Kaiju sú pre mňa prírodnými živlami. Je na nich niečo majestátne a krásne, čo ma vždy priťahovalo. Sú ako zemetrasenie alebo tornádo. Fungujú úplne jednoducho a sú vysoko povznesené nad akýkoľvek ľudský koncept morálky. O tornáde sa tiež nedá povedať, že je dobré alebo zlé…“ vyznáva svoju lásku k príšerám del Toro. „Keď spolu kaiju bojujú, je to ako sledovať gigantickú vlnu, ktorá exploduje na zubatom skalnatom útese. Vyzerá to ohromne, dramaticky a vznešene. Vidieť niečo také veľkolepé vyráža dych. V Ohnivom kruhu som sa pokúsil o niečo rovnako epické: stret dvoch prírodných živlov.“
Ak máme del Torovej vízii veriť, vyhliadky na budúcnosť nie sú moc ružové. Celá Zem sa ocitne v tretej svetovej vojne s nepríjemne prerastenými godzillami kaiju, ktoré sa vynárajú z inej dimenzie portálom na dne Pacifiku. Ľudstvo sa bráni zubami nechtami. Stvorilo velikánske roboty nazývané jaegeri. Každého riadia dvaja piloti, ktorí majú myseľ prepojenú neurologickým mostom. Na začiatku filmu sa ale už vojna chýli ku koncu. Kaiju vyhrávajú. Hlavný hrdina Raleigh Becket sa po traumatických skúsenostiach vracia z predčasného dôchodku a musí NIEČO urobiť. Musí zrušiť apokalypsu.
Boj! Boj! Boj!
Hlavného hrdinu si zahral charizmatický Charlie Hunnam zo seriálu Zákon gangu, jeho veliteľom je podobne razantný Idris Elba z televízneho hitu Luther a krehkú stránku drsnej exotickej krásy zaistila japonská super hviezdička Rinko Kikuchi. Ale to je všetko úplne jedno. Dokonca aj sám režisér del Toro, ktorý sa tiež podieľal na scenári, uznáva, že posolstvo filmu je pomerne jednoduché. „Všetci sme v tom spolu – v jednom robotovi,“ hovorí. „Buď budeme spolu vychádzať, alebo zomrieme.“ Filmy s práve takou pointou si vraj v detstve prial vídať častejšie. „Podľa mňa je v tom skvelé ponaučenie. Chalan, z ktorého ste ešte pred desiatimi minútami chceli vymlátiť dušu? O ďalších päť minút neskôr budete potrebovať jeho pomoc.“ Ohnivý kruh je film postavený na súbojoch. Každý je niečím charakteristický, líši sa od tých pred ním a vyzerá trochu inak. Del Toro využíva to, že staré filmy s kaiju, z ktorých ten jeho vychádza, sú ako zápasy vo wrestlingu. „Veľa sa ich volá niečo-niečo versus niečo-niečo, pričom dobré kaiju sa mláti so zlým kaiju uprostred moderného mesta alebo v otvorenom priestore. Niekedy fandíte tomu zlému!“ Poznamenáva. „Chcel som, aby súboje pripomínali wrestling, ktorý poznám z detstva, takže každý z nich má inú estetiku a dynamiku.“
Ako malí chlapci
Kaiju sa bijú s robotmi jaegermi v zmrznutom mori medzi ľadovými kryhami, uprostred vyľudneného Tokia, kde robot bráni zabudnuté malé dievčatko, počas veľkolepej bitky o Hong Kong na mori aj na súši, kedy robot fackuje monštrum tankerom, a nakoniec na oceánskom dne… a potom v inej dimenzii, odkiaľ kaiju prichádzajú. Srdce každého malého aj veľkého chlapca pri tom plesá nielen nad fantastickými príšerami a hrdinskými robotmi, ale aj vďaka dokonalým digitálnym trikom.
„Moja láska k monštrám má hlboký význam, definuje, čo som zač,“ tvrdí del Toro. „Keď som točil scénu s Mirou Sorvino a prerasteným chrobákom v mojom prvom hollywoodskom filme Mimic, dal som si na bábke tej príšery tak moc záležať, až mi Mira povedala: Vyzerá to, ako by si fandil skôr tej veci než vedcom… Po chvíľke som jej na to odpovedal: No, vlastne máš pravdu! Myslím, že každý malý chlapec, ktorý sa kedy narodil, zbožňuje monštrá a robotov. A keď vyrastie, niečo z toho v ňom zostane. V dospelosti sa to môže zmeniť na záľubu v autách alebo technológiách alebo prirodzenú zvedavosť. Pre mňa sú to stále tie monštrá a tí roboti.“