Politika sa nezastaví ani pred filmom, ktorý ku svojim účelom využíva od počiatkov kinematografiu. Lenže tiež platí, že film sa nezastaví pred politikou.
Prvým propagandistickým filmom je podľa všetkého historická dráma Nezávislosť Rumunska z roku 1912, väčšiu stopu v dejinách kinematografie však zanechal americký film Zrodenie národa, natočený v roku 1915. Trojhodinový epos o vojne Severu proti Juhu priniesol rad filmárskych inovácií, je však chválospevom na otroctvo a vyčíňanie Ku Klux Klanu.
Medzi priekopníkov politického filmu patrí tiež Sergej Ejzenštejn, režisér legendárneho Krížniku Potemkin. Tituly ako Štrajk alebo Pád dynastie Romanovcov potvrdzujú dôležitosť, akú sovieti kládli rozvíjajúcemu sa médiu. Zapriahnutie filmového priemyslu do propagandistickej mašinérie však doviedli k dokonalosti nacisti.
Postupne vyvlastnili nemecký filmový priemysel vrátane slávnych berlínskych štúdií UFA. Minister propagandy Goebbels vládol brandži pevnou rukou, režisérom neváhal vnucovať obsadenie filmov podľa svojho rozmaru. Jediná, ktorá si od neho nenechala nič predpisovať, bola mladá filmárka Leni Riefenstahl.
Medzi jej najznámejšie diela patrí Triumf vôle, dve hodiny Wagnera a mašírovania na norimberskom zjazde strany v roku 1935. Film vyniká estetickou kvalitou, ktorá dodnes berie dych.
V demokratických krajinách si film mohol dovoliť potentátov tiež zosmiešňovať, ako dokazuje Chaplinov Diktátor z roku 1940. Na to však po vojne dlho nebola nálada, Hollywood sa dostal do hľadáčika kampane výboru senátora McCarthyho. Hon na komunistické čarodejnice zničil kariéru dobrým sto päťdesiatim ľuďom.
Za železnou oponou sa vtedy točilo podľa prísnych estetických a obsahových kritérií, ku ktorým patrilo aj žiaduce politické vyznenie. Vrcholom filmovej sorely (socialistického realizmu pozn. red.) u nás boli manifesty triedneho boja ako Anna Proletárka alebo Olovený chlieb, budovateľská agitka Karhanova parta či záškodnícky thriller DS-70 nevyjíždí.
Politiku ako námet Hollywood znovu objavil s vojnou vo Vietname, medzi najpôsobivejšie snímky patrí Apokalypsa Francisa Forda Coppolu a Kubrickova Olovená vesta. Do zákulisia washingtonskej politiky nahliadli Všetci prezidentovi muži z roku 1976, a k tejto dobe veľkých spoločenských zmien sa vracajú aj novšie filmy ako Milk so Seanom Pennom v hlavnej úlohe či ohliadnutie za aférou Watergate vo filme Duel Frost/Nixon.
