Na úteku pred realitou si spolu vymysleli ríšu plnú bájnych tvorov. Skutočnosť ich ale aj tak dostihla. Fantasy Most do Krajiny Terabithia parí medzi najkrajšie filmy pre dospievajúce deti.
Tí dvaja sa príznačne stretnú pri behu. Jess má dvanásť, pochádza z chudobnej rodiny a v škole čelí šikane zo strany istej Janice. Usilovne trénoval na bežecké preteky, v ktorých ho – a všetkých ostatných chlapcov – prekvapivo predbehne nová spolužiačka Leslie. Ukáže sa, že Jess a Leslie sú susedia.
Spriatelia sa a v lese za humnami, kam vedie cesta cez potok a kde sa vysoko vo vetvách nachádza opustený domček, „objavia“ krajinu s názvom Terabithia, ktorej vládnu ako kráľ a kráľovná. Debut režiséra Gábora Csupóa klame telom. Na jednu stranu je veľkolepým predstavením plným vypiplaných digitálnych trikov od štúdia Weta, ktoré spolupracovalo na tolkienovských filmoch Petera Jacksona. Terabithiou prechádzajú škriatkovia, stromoví ľudia, opostrojované hlodavce a ďalšie bytosti, ako by sa nechumelilo a Jess s Leslie im vládnu rukou múdrou a spravodlivou. Zároveň ale ide o film v jadre komorný: drámu dvoch outsiderov, ktorí hľadajú cestu jeden k druhému aj každý k sebe. Chlapec okrem šikany v škole napríklad trpí tým, že sa mu jeho strohý otec nevenuje, dievča má zase kvôli častému sťahovaniu (jej rodičia sú bonvivánski umelci) problémy nachádzať si skutočných priateľov.
Most do Krajiny Terabithia mohol byť ďalším obyčajným ľahkonohým fantasy typu Letopisov z Narnie, alebo opulentnou prehliadkou trikov s bonusom v podobe dobrodružstva detí v rozprávkovom svete. Je ale niečím oveľa viac: príbehom bolestne zakotveným v realite. Počas deja totiž dôjde k zvratu, ktorý všetko predchádzajúce obráti naruby. Cesta k ilúzii je vratká a cez potok nevedie most, ale len povraz zavesený z vetvy… V prvej chvíli dejový prelom pôsobí násilne, neskôr sa ho ale divák naučí vďačne prijať – rovnako ako postavy filmu.
Csupóov počin ťaží okrem autorskej imaginácie a vizuálneho sršenia najmä z tlmených výkonov hlavných hereckých predstaviteľov, Josha Hutchersona a Anny Sophie Robb. Málokedy dokážu takí mladí herci tak citlivo zachytiť také krehké obdobie v ľudskom živote, ako je vek okolo dvanásteho roku. A málokedy sa podarí taký zrelý debut, ako je ten Csupóov. Škoda, že na neho režisér zatiaľ nenadviazal v rovnakej kvalite. Ale čo nie je, môže ešte byť: raz postavené mosty do fantázie zostávajú otvorené navždy.
