Kúzlo veľkých príbehov

Životy umelcov nezriedka sprevádza pekné množstvo škandálov, nejeden spisovateľ sa zapísal do povedomia širokej verejnosti okrem svojho diela tiež nezriadeným požívaním alkoholu, búrlivými aférami či psychickými problémami. Truman Capote bol však úplne iný prípad.

Na večierkoch obľúbený a vyhľadávaný spoločník, v súkromí skôr do seba uzavretý, plne na svoju prácu sústredený muž – Capote je postava plná protikladov. Snáď najpozoruhodnejší na jeho osude je však príbeh jeho posledného dokončeného diela nazvaného Chladnokrvne.

Jedným malým kansaským mestom otrasie brutálna vražda štyroch členov farmárskej rodiny. Capote sa na miesto činu vydáva najprv ako novinár a veľmi rýchlo sa mu podarí získať veľa cenných informácií. Uvedomí si, že drží v rukách skvelý námet na knihu. Mohlo by to byť jeho životné dielo. Vrahovia sú čoskoro dolapení a bez dlhších odkladov odsúdení na trest smrti. Capote, ktorý sa doteraz snaží zozbierať všetky dieliky stále nejasného prípadu, sa rozhodne zasiahnuť – zaplatí obom obvineným právnika a podá odvolanie. Hoci postupuje veľmi profesionálne a celú vec sleduje s akýmsi skôr vedeckým záujmom, zapletie sa do tejto tragickej histórie oveľa viac, než by si kedy bol pomyslel.

Kým Harper Lee, jeho najbližšia kamarátka z detstva a tiež umelkyňa, žne úspechy so svojím prvým románom Nezabíjajte vtáčika a začína pripravovať filmovú verziu, Capote pravidelne navštevuje odsúdeného Perryho Smitha v jeho väzenskej cele a nenápadne sa ho snaží nasmerovať k priznaniu. Ako to naozaj bolo v osudný večer? Kto zabíjal? A prečo vlastne? Vydavateľ volá a pýta sa, kedy bude kniha hotová. Verejnosť sa takisto nemôže dočkať, čím ju autor legendárnych Raňajok u Tiffanyho prekvapí tentokrát. Svojhlavý Capote má však pocit, že román nedokončí, kým sa neuzavrie prípad. A pomaly stráca trpezlivosť…

Z piatich nominácií na Oscara vzišla nakoniec jedna soška pre Philipa Seymoura Hoffmana za jeho výkon v hlavnej úlohe. Akokoľvek je tento film pôsobivý aj po iných stránkach, je to práve absolútne úchvatný Hoffman, kto z neho robí výnimočné predstavenie. Možno budete potrebovať chvíľku, než si na neho zvyknete – jeho úloha je prazvláštna, trochu excentrická póza, ale naozaj nezabudnuteľná. Pre Hoffmana, postavou i prejavom veľmi výrazného herca, bola toto prvá veľká úloha po mnohých, premnohých vedľajších. Využil to naplno.

Nezaostávajú za ním ani jeho kolegovia, predovšetkým nenápadná a predsa dôrazná Catherine Keener v úlohe Harper Lee a potom Clifton Collins Jr. v úlohe Perryho – toho máte dosť možno ešte v živej pamäti zo série Westworld. Všeobecne je celý film herecky naozaj vydarený, je to starostlivá psychologická kresba. Atmosféru potom dokresľuje nevtieravý, mierne depresívny soundtrack a pomalé, chvíľami skoro kontemplatívne tempo rozprávania. To je už snáď ku koncu aj na ťarchu, ale dá sa to zvládnuť. Tým skôr, že sa práve tam začína vyjasňovať, či je ten záhadný Capote naozaj taký bezcitný, ako sa zdá, alebo sa v ňom možno predsa len niečo ako srdce začína lámať…

Capote