Kráľovné vo filme

Herečka Cate Blanchett upozornila na svoj herecký talent stvárnením kráľovnej Anglicka a Írska Alžbety I., dcéry Henricha VIII. a jeho druhej ženy Anny Boleynovej, ktorá vládla od roku 1558 a bola poslednou panovníčkou z rodu Tudorovcov. Film pakistanského režiséra Shekhara Kapura rozpráva o nástupe mladučkej zaprisahanej protestantky na anglický trón po smrti nevlastnej sestry Márie, a to v čase, keď bola zvrchovanosť Anglicka pod stálym tlakom okolitých štátov a kedy bolo treba obnoviť katolícku vieru. Film bol nominovaný celkovo na sedem Oscarov, nakoniec si odniesol jednu sošku – za masky.

Táto historická dráma je pokračovaním filmu Kráľovná Alžbeta a mapuje vrcholné obdobie vlády Alžbety I. v druhej polovici šestnásteho storočia. Protestantská panovníčka, opäť v podaní Cate Blanchett, je tŕňom v oku prevažne katolíckej Európe a najviac španielskemu kráľovi Filipovi II., situácia pre ňu nie je bezpečná ani v domácom Anglicku, kde proti nej stoja katolíci podporovaní škótskou kráľovnou Máriou Stuartovnou (Samantha Morton). K tomu je ešte pod tlakom svojich radcov na čele so Sirom Francisom Walsinghamom (Geoffrey Rush), pokiaľ ide o otázky nástupníctva. Kráľovná si nedokáže vybrať zo zástupu urodzených uchádzačov o jej ruku, jej srdce totiž patrí moreplavcovi Walterovi Raleighovi (Clive Owen), s ktorým je však oficiálny vzťah nemožný. Alžbeta bude musieť v rámci záchrany postavenia rodnej krajiny obetovať osobný život a postaviť sa najmocnejšej armáde sveta v jednej z najslávnejších námorných bitiek histórie.

Dňa 31. augusta 1997 obletela svet šokujúca správa o smrti princeznej Diany pri automobilovej nehode v Paríži. Kráľovná ľudských sŕdc, ako ju prezývali, bola jednou z najobľúbenejších členiek britskej kráľovskej rodiny a veľkej pozornosti sa jej dostávalo aj po rozvode s princom Charlesom. Tragická nehoda princeznej vyvolala hŕbu otáznikov a konšpirácie, že nehoda bola v skutočnosti nájomnou vraždou. Film Stephena Frearsa Kráľovná predstavuje intímny pohľad do zákulisia kráľovskej rodiny a vysokej britskej politiky v období tesne po smrti Diany a snaží sa odkryť emócie a dosah tejto udalosti na kráľovský dvor i celý svet. V úlohe kráľovnej Alžbety II. sa predstavila Helen Mirren, ktorá sa s reálnou panovníčkou niekoľkokrát stretla – tá si ale film odmietla pozrieť. Herečka za svoj výkon dostala Oscara, Zlatý Glóbus aj cenu BAFTA.

Kristína I. sa v iba šiestich rokoch stala kráľovnou Švédov, Gótov a Vandalov, veľkoprinceznou Fínska, veľkovojvodkyňou Estónska a Karelska a paňou Ingrie. Film, ktorý natočil fínsky režisér Mika Kaurismäki, je portrétom extravagantnej mladej ženy, ktorá sa vymedzila proti tradícii, konvenciám a konzervatívnym silám brániacim pokroku – panovníčka bola veľmi výstredná, hovorila hlbokým hlasom, mala rada drsné vtipy a jej obľúbenou zábavou bol lov, vojenské stratégie a umenie. Obsadenie filmu je medzinárodné, jednu z najvýznamnejších kráľovien Švédska a respektíve Európy si zahrala švédska herečka Malin Busk, jej krajan Michael Nyqvist stvárnil kancelára Axela Oxenstierna, v ďalších úlohách sa predstavia Kanaďania Sarah Gadon (seriál 11.22.63) a Lucas Bryant (Manželský sľub), fínska herečka Laura Birn či Francúz Hippolyte Girardot.

Námetom historického filmu Kráľovná Margot bol rovnomenný román Alexandra Dumasa, ktorý rozpráva o jednom z najkrvavejších období francúzskych dejín – o náboženských vojnách medzi hugenotmi a katolíkmi. V tomto nešťastnom období sa odohráva príbeh Markéty z Valois prezývanej Margot, dcéry francúzskeho kráľa Henricha II., ktorú rodina z politických dôvodov donútila vydať sa za navarrského kráľa Henricha. Svadba mala upokojiť rozbúrené vzťahy medzi oboma tábormi, v roku 1572 ale došlo počas tzv. Bartolomejskej noci k zmasakrovaniu hugenotov. Režisér Patrice Chéreau sa snažil o presvedčivé zobrazenie historických udalostí aj pomocou výpravy a dobových kostýmov. Na MFF v Cannes v roku 1994 získal film Cenu poroty a predstaviteľka Kataríny Medicejskej, matky Margot, herečka Virna Lisi získala Cenu za ženský herecký výkon.