Kráľova reč: Bol raz jeden koktajúci kráľ

Dokázať sa postaviť zlu či nepriazni osudu nie je vôbec samozrejmé a vždy to zasluhuje obdiv, hoci sa ono protivenstvo môže niekomu javiť banálne – napríklad koktanie. Touto s výkonom verejnej funkcie nezlučiteľnou chybou reči trpí v britskej dráme čerstvo korunovaná hlava krajiny v podaní Colina Firtha, ktorého vylieči až nekonvenčná terapia austrálskeho logopéda Lionela Loguea, ktorého si zahral Geoffrey Rush. Obaja muži sa počas nej spriatelia a kráľ nakoniec zvládne vyhlásiť Hitlerovi vojnu, bez toho aby nacistického vodcu rozosmial.

 

Životopisná dráma režiséra Toma Hoopera rozpráva skutočný príbeh kráľa Juraja VI., ktorý nastúpil na trón v roku 1937. Stalo sa tak po tom, čo jeho starší brat Eduard VIII. po pár mesiacoch vlády odložil korunu, aby sa mohol oženiť s neurodzenou a dvakrát rozvedenou Američankou Wallis Simpson. Juraj, ktorý sa do korunovácie volal princ Albert a prezývali ho Bertie, sa pritom kráľom vlastne stať nemal – narodil sa až ako štvrtý v poradí na trón.

 

Chybou reči trpel Albert už odmala a nebol zvyknutý stáť vo svetle rámp, z nečakaného vývoja teda asi nemal veľkú radosť. A to nemohol tušiť, čo ho za šestnásť rokov vlády všetko čaká. Búrky v pohári vody britskej vnútornej politiky čoskoro zatienilo ohrozenie z pevniny za kanálom La Manche zosobnené ukričaným Rakúšanom v uniforme farby stolice. Juraj si vyslúžil veľkú popularitu tým, že aj so svojou rodinou zostal v Buckinghamskom paláci uprostred náletmi sužovaného Londýna.

 

Konflikt stál Britániu bezmála šesťstotisíc ľudských životov a ekonomicky ju vyčerpal: za vojny zakúpenú výzbroj v Amerike splácalo Spojené kráľovstvo až do roku 2006. Donedávna tak mocné Impérium sa Jurajovi začalo drobiť pod rukami. Hneď v roku 1947 stratila koruna Britskú Indiu, z ktorej vzišli India a Pakistan, a o dva roky neskôr vyhlásilo Írsko republiku. Takmer úplného rozpadu Impéria v priebehu šesťdesiatych rokov sa však Juraj už nedožil. Vo februári 1952 podľahol vo veku päťdesiatich šiestich rokov komplikáciám po operácii pľúc. Z jeho manželstva s Alžbetou Bowes-Lyon po ňom zostali vojvodkyňa Margret a súčasná kráľovná Alžbeta II.

 

Scenárista filmu Kráľova reč David Seidler sa o Jurajovom ťažkom nástupe na trón dozvedel začiatkom osemdesiatych rokov. Začal o príbehu písať divadelný scenár, na želanie samotnej Alžbety, kráľovnej matky a Jurajovej manželky, ho však dokončil až po jej smrti v roku 2002. Deväť mesiacov pred začiatkom natáčania bol navyše objavený denník terapeuta Loguea a výňatky z neho boli zapracované do scenára.

 

Film s rozpočtom osem miliónov libier nakoniec zarobil štvrť miliardy a získal hneď sedem cien britskej filmovej akadémie BAFTA, a to okrem iného za najlepší film a najlepší scenár. Dvojhodina britského dejepisu zabodovala aj za oceánom, a to na pokladniach kín rovnako ako u odborných porôt: film si vyslúžil jeden Zlatý glóbus a štyri Oscary. Zo všetkých menovaných ocenení si po jednej soške odniesol Firth za najlepšieho herca v hlavnej úlohe, rovnakou mierou však vo filme excelujú aj Rush v úlohe terapeuta či Helena Bonham Carter ako Jurajova manželka Alžbeta.