Keď svetu vládne zlo
Foto JOJ Cinema
Sledujte na JOJ Cinema HD na Skylink Live TV
Film bez príkras opisuje genocídu a beštiálne ľudské správanie počas druhej svetovej vojny v malej dedine obývanej Ukrajincami, Poliakmi a Židmi.
Volyň prináša ťažkú tému a z nej vyvierajúci surový film, ktorý nie je pre každého. Vojaci v ňom vraždia, znásilňujú či sťahujú ľudí zaživa z kože. Medzi najdrastickejšie momenty patrí upálenie malého chlapca, ktorý musí pre pobavenie prizerajúcich sa zomrieť len pre svoju „nesprávnu“ národnosť.
Teror strieda teror
Aj týmto spôsobom sa režisér Wojciech Smarzowski vo svojom filme vracia na ukrajinsko-poľské pomedzie roku 1939. Možnosť vojny si tu zatiaľ nikto nepripúšťa, miestni žijú bežnými dennými starosťami, spestrenými svadbou a veselím. Aj krásna Poľka Zosia Głowacká tu má svojho milého, sympatického ukrajinského mladíka. Kým s ním tajne prežíva prvé milostné dobrodružstvá, otec ju vydá za bohatého statkára Skibu, staršieho vdovca s dvoma deťmi. Na dlho to ale nebude jediná strasť, ktorá Zosiu čaká.
Nemôže tu zostať. Je to utečenka. Veď vieš, za to je smrť!
Do života dediny onedlho vstúpia veľké dejiny, ktoré tragicky zmenia osudy jej obyvateľov. Vlna za vlnou prichádzajú katastrofy, ktorým nemožno čeliť, postupujúce nemecké vojská, nacistická okupácia, židovské pogromy, zlyhaný pokus o vytvorenie nezávislého ukrajinského štátu, pokusy Banderovcov o vyhladenie poľského obyvateľstva i príchod Červenej armády, ktorá sa bezohľadne mstila na všetkom a na všetkých. Uprostred tohto nikde nekončiaceho pekla sa ocitá Zosia, ktorá sa po smrti manžela i milenca snaží zúfalo a z posledných síl zachrániť aspoň svoje deti…
Búrlivé reakcie
Film plný krutostí predvádza zlo v jeho obnaženej a doslovnej podobe. Bolesť a utrpenie sú v ňom doslova hmatateľné. Niektoré scény idú za hranice znesiteľnosti, ktoré sú bežní diváci ochotní či schopní uniesť. Smrť tu nie je len hra ako napríklad v Tarantinových filmoch, ale neodvolateľná, surová skutočnosť, ktorú sprevádzajú bolesť fyzická aj emocionálna. Niet preto divu, že film vyvolal búrlivé reakcie už pred samotnou premiérou. Zatiaľ čo v Poľsku sa stretol s priaznivým prijatím u divákov a oslavnými recenziami, na Ukrajine vyvolal veľmi kritické ohlasy. „Film Volyň je bohužiaľ veľmi stereotypný a jednostranný. Opakuje množstvo mýtov. Dobrým vzťahom oboch národov neprospeje, naopak ich môže ohroziť," uviedla po jeho pozretí historička Alina Špaková z Ukrajinského ústavu národnej pamäte. Plánované premietanie v Kyjeve bolo dokonca po intervencii ukrajinského ministra zahraničia odvolané. A keď film dva roky po jeho premiére uviedla Česká televízia, ohradil sa proti tomu ukrajinský veľvyslanec.
Režisér Wojciech Smarzowski však v rozhovoroch opakovane vysvetľoval, že nejde o historický film, ale o interpretáciu historických udalostí na základe štúdia odbornej literatúry. A jeho producent Feliks Pastusiak dodal: „Vieme o tom, že film bude kontroverzný, že vyvolá množstvo emócií, ale taká má byť jeho úloha. Myslíme si, že niektoré problémy sa dajú vyriešiť jedine tým, že ich otvoríme.“
Michalina Łabacz
Michalina Łabacz sa narodila v roku 1992 v Suwalki, v severovýchodnom Poľsku, kde tiež vyštudovala Vysokú školu Marii Konopnickej. V detstve hrala v kapele Beciaki. V roku 2014 sa na tretí pokus dostala do varšavskej divadelnej akadémie Aleksandra Zelwerowicza. Keď bola v prvom ročníku, vybral si ju Wojciech Smarzowski pre hlavnú rolu práve vo Volyni. Bol to jej filmový debut, za ktorý však získala niekoľko ocenení. Odvtedy hrá predovšetkým v poľských televíznych filmoch.
Volyň
Réžia Wojciech Smarzowski
Scénár Wojciech Smarzowski
Obsadenie Michalina Łabacz, Arkadiusz Jakubik, Vasili Vasylyk, Adrian Zaremba, Lech Dyblik, Jacek Braciak, Izabela Kuna
Dĺžka 150 min.
Rok 2016
