Keď praskali ľady božie

V sedemnástich rokoch vstúpila do kláštora, aby sa stala rádovou sestrou. Pre mnohých z nás je ťažko pochopiteľné, ako sa niekto taký mladý dokáže vzdať pre lásku k Bohu všetkých radostí života. A možno najviac pre neho samého.

Uzavretý svet kláštorov, obzvlášť tých ženských, fascinuje umelcov už po stáročia. Ovzdušie potláčanej sexuality, ktorá sa mieša so spiritualitou, prítomnosť tajomných rituálov a doznievajúcich stredovekých praktík, skazky o zločinoch, ktoré zostali spolu s obeťami pochované v temných kryptách, to všetko podnecuje fantáziu autorov a vábi zvedavosť čitateľov i divákov. Niet divu, že mnoho diel s touto tematikou sprevádza škandalózna povesť – od slávneho Diderotovho románu Mníška, cez pofidérne šestákové historky a gotické romány, po posledný film Paula Verhoevena Benedetta. Aj vo filme Mníška režisérky Margaret Betts je väčšina spomínaných ingrediencií prítomná, len vo veľmi kultivovanej forme a akosi až v druhom pláne. Napriek tomu, alebo práve preto, že hlavnou témou tohto filmu je láska.

Toľko ľudí sa uspokojí s láskou, ktorá od nich nič nežiada. To ja ale nechcem. Ja chcem ideálnu lásku, ktorej musím dať všetko.

Absolútna láska

Pretože ako hovorí hlavná hrdinka príbehu novicka Cathleen: „Toľko ľudí sa uspokojí s láskou, ktorá od nich nič nežiada, pre ktorú nemusia nič obetovať. To ja nechcem. Ja chcem ideálnu lásku, ktorej musím dať všetko.“ To je veľký a ťažko dosiahnuteľný cieľ. 

Pokarhania a pokánie

Kde sa vo vidieckom dievčatku vyrastajúcom s rozvedenou matkou vzala taká silná viera, zostane viac-menej tajomstvom. Ako mnoho iných detí z chudobných rodín navštevovala katolícku školu, ale to ešte nevysvetľuje, prečo sa práve Cathleen, ktorej matka je dôsledná ateistka, rozhodne zasvätiť celý svoj život bohu. Cez matkine protesty vstupuje do kláštora Sestier milovanej ruže, ktorý vedie prísna abatiša Marie St. Claire. Viera v poňatí tejto starnúcej a chladnej ženy je nekompromisná, absolútna služba bohu. Tvrdá rehoľa a disciplína majú, ako hovorí, oddeliť zrno od pliev. Akýkoľvek prehrešok, aj najdrobnejšie zaváhanie, vedú k drastickým trestom či vylúčeniu previnilej adeptky z konventu. Extrémne poňatie viery naráža nielen na ľudské limity noviciek, ale aj na nesúhlas niektorých súcitnejších rehoľníčok.

Nádej v troskách starého sveta

Napätie ešte vzrastie, keď je abatiša prinútená zoznámiť mníšky so závermi 2. vatikánskeho koncilu, ktorými sa cirkev rozhodla vysporiadať s niektorými stredovekými prežitkami, otvoriť sa svetu, a vykročiť tak k väčšej tolerancii a modernite. Reforma zasiahla aj kláštorné reguly. Storočný poriadok, ktorý bol mnohým oporou, zo dňa na deň zmizol. Namiesto neho nastúpili pochybnosti o význame obete, ktorú rehoľníčky prinášali svojím prísnym a odriekavým spôsobom života. A pochybnosti zachvátia aj Cathleen, v ktorej sa prebúdzajúca sexualita a cit svária s vnútornou vierou v Krista. Láska má mnoho podôb a nachádza tisíce spôsobov, ako sa manifestovať. Je na Cathleen, aby sa rozhodla, ktorou cestou chce ísť a komu svoju lásku odovzdá.

Cena za réžiu

Film získal špeciálnu cenu poroty za mimoriadny režisérsky počin na festivale Sundance. Ako svoj celovečerný filmový debut ho natočila v roku 2017 americká režisérka a herečka Margaret Betts podľa knihy Matky Terezy Come By My Light. Úlohu Cathleen zverila režisérka pôvabnej Margaret Qualley, dcére slávnej Andie MacDowell. 

Margaret Qualley

Narodila sa v Montane a je dcérou herečky Andie MacDowell a bývalého modela Paula Qualleyho. Vyštudovala balet na North Carolina Dance Theatre a herectvo na londýnskej Kráľovskej akadémii dramatických umení. Prvú príležitosť dostala vo filme Giy Coppoly Palo Alto, potom zažiarila v seriáli The Leftovers (2014). Zahrala si vo filmoch Vtedy v Hollywoode, Ostrí chlapci, Adam alebo IO.

Previous Next

Mníška 

Hodnotenie redakce